To, prečo sa však dve koaličné strany (a Krajniakovou rezignáciou aj tá tretia) a aj prezidentka chcú zbaviť premiéra, je jeho povaha: rozdúchavanie konfliktov. Háda sa skutočne každý s každým. Plač, emotívne vydieranie, obviňovanie všetkých ostatných… Teatrálne tlačovky, primitívne statusy, adorácia ministra, ktorého nástrojom sú modlitby namiesto počítačových programov, zákazy a príkazy meniace sa každý deň…
Nejde o Sputnik V ani o Rusko, ale o babráctvo
O nepredvídateľnosti Matoviča hovorí aj jeho avantúra so Sputnikom V. Tu vôbec nejde o to, že by Matovič menil nejako orientáciu Slovenska na Východ, smerom k Rusku. To by mu ani vo sne nenapadlo. Jemu súvislosti úplne unikajú, a tak len tak zľahka vletel do „vakcinačnej politiky“ Putina. To je však len jeho osobné babráctvo, ktoré Slovensku geopoliticky nijako neublíži. Nemusíme podliehať precitliveným a predpojatým nárekom časti médií, že sa vychýlime na východ. Návrat k Rusku nám vlastne nikdy nehrozil. Ani v časoch Mečiarových avantúr takýto comeback nebol na stole, skôr existoval ako možná hrozba, ak nás aj NATO, aj EÚ odmietnu. Mečiar sám sa skôr o podporu Západu usiloval, spomeňme len jeho účasť na Balladurovom pláne (francúzsky pokus o stabilizáciu strednej Európy) a jasnú podporu referenda o vstupe do EÚ, a iba si pripomeňme, že bez jeho podpory by referendum nebolo úspešné. Mečiarovým deficitom boli jeho nedemokratické avantúry a zneužívanie moci.
Po proteste ministra Korčoka sa premiér postavil na stranu maďarského ministra. Vraj mu pomohol s ruskou vakcínou! Tu tkvie ten politický primitivizmus. Objektívne, keby sme neboli členmi EÚ, tak v kontextoch klasickej geopolitickej hry by sa konanie Matoviča nedalo charakterizovať inak ako vlastizrada.
Avantúram, tentoraz proamerickým, sa zasa nevyhla Dzurindova vláda. Od nekritickej podpory irackej invázie (ktorá – na rozdiel od útoku na Taliban – bola neúčelnou akciou texaských kovbojov, nemajúcou podporu ani v „starej kontinentálnej Európe“) až po privatizáciu VSŽ americkým U. S. Steelom. (Hovoril som vtedy s viacerými západoeurópskymi politikmi, a tí krútili hlavou, že Slovensko otvára priestor americkému oceliarstvu, ktorého sa EÚ úspešne zbavila…)
Ficove vlády boli z geopolitického pohľadu najmenej problematické. Všetky boli jednoznačne proeurópske, Smer zrealizoval všetky integračné kroky: od Schengenu cez prijatie eura po euroval (na ktorom padla Radičovej vláda) a celú novú finančnú architektúru EÚ… S pobavením si spomínam, ako Fico ešte aj Slotu prinútil podpísať proeurópsku deklaráciu a vynútil si jeho bezvýhradnú podporu európskej integrácie. Fico nemal žiaden osobitný vzťah k Rusku, ako mu to často pripisovali médiá. Ak sa niekedy vyjadroval k Rusku, tak len smerom k tým pár tisícom domácich voličov rusonostalgikov… Nestaval na žiadnom veľkom projekte s Rusmi (výnimkou bola širokorozchodná trať po Viedeň, a aj to len preto, aby nešla cez Budapešť, čo by Slovensko marginalizovalo). Odsúdil ruský zásah v Gruzínsku, anexiu Krymu, pomohol Ukrajine obísť ruské embargo… Ešte aj svoj tvrdý antimigrantský postoj sa usiloval kompenzovať víziou Slovenska v „jadre EÚ“ a počas nášho predsedníctva sa mu podaril vtedy nádejný „Bratislavský summit“. Zosmiešňoval však zabehané prozápadné rétorické figúry a rád provokoval narúšaním istých tabu, napríklad návštevami recepcií veľvyslanectiev autoritatívnych režimov. V skutočnosti nemal s nimi žiadne plány, bola to forma jeho nekonvenčnosti…
Maďarské peripetie
Paradoxne, v tejto deklaratívne „prozápadnej“ vláde striktnú líniu drží iba minister zahraničia Korčok. A je logické, že ho hodnotová dezorientovanosť premiéra nadvihla zo stoličky. Predseda vlády Igor Matovič privezie dvestotisíc kusov vakcíny Sputnik V a podpíše zmluvu na ďalšie dva milióny. Minister Korčok mu nedvojznačne pripomenie, že sa prinajmenšom stal obeťou, ak nie spojencom v Putinovej „hybridnej vojne“. Nie je teraz podstatné, či Putin používa vakcínu ako nástroj geopolitiky, alebo len chce preniknúť na európske trhy…
Ale to, že sa tak stalo v spolupráci s maďarským ministrom zahraničia Szijjártóom, ktorý sa arogantne vyberie do Komárna rokovať o našom vnútroštátnom zákone s poslancom OĽaNO. Po proteste ministra Korčoka sa však premiér postavil na stranu maďarského ministra. Vraj mu pomohol s ruskou vakcínou! Tu tkvie ten politický primitivizmus. Kedy v novodobej histórii maďarská vláda alebo jej predstaviteľ nezneužili akúkoľvek príležitosť na svoje veľkomaďarské ciele? Objektívne, keby sme neboli členmi EÚ, tak v kontextoch klasickej geopolitickej hry by sa konanie Matoviča nedalo charakterizovať inak ako vlastizrada. Vzhľadom na to, že nás to vďaka obrannému štítu, ktorý máme v EÚ a NATO, neohrozí, tak je to len neuveriteľne hlúpy avanturizmus. Ale taký, ktorý si žiada okamžitú demisiu premiéra,zamyslenie sa Matovičových „prozápadných lojalistov“ (napríklad ministra Naďa), do akých vôd ponárajú Slovensko. Môžete ministrovi Korčokovi vyčítať všeličo, ale že bráni suverenitu Slovenska proti babrákovi Matovičovi určite nie.