Vracia sa sedliak s mladou manželkou spokojný z jarmoku na voze cez les, keď ich prepadnú zbojníci. Muža priviažu o strom a pred očami mu vybrakujú celý náklad a nielen to.
Keď odídu, žena ho vyslobodí, no prvé, čo sedliak urobí, tresne jej za ucho. „Čo si sa zbláznil, veď si videl, že ma znásilnili“, sťažuje sa. „Znásilnili, znásilnili“, odpovedá, „ale nemusela si im tak kontrovať“.
Blamáž v priamom prenose
Asi takým spôsobom reagoval Igor Čombor na ostré výčitky Zväzu židovských náboženských obcí. Už sa nestaval do role zanieteného obdivovateľa „monumentálneho a obrovského diela“ Vnuka, ktorého „výsledok roboty je obrovský a pre historiografiu Slovenska neoceniteľný“.
Vo svojom liste Cenu Andreja Hlinku marginalizuje, vraj má iba lokálny význam, navrhol ju poslanec miestnej časti Černová a formálna úloha primátora údajne tkvie viac-menej v ceremónii pri jej odovzdávaní.
Čo nevidieť budú komunálne voľby. Žeby sa chcel primátor Čombor zviditeľniť pred špecificky orientovaným voličstvom? Iste, je to jeho právo, len by pri budovaní svojej ďalšej kariéry určite nemal kontrovať kartou protifašistickej organizácie.
Pán generálmajor vo výslužbe zrejme zabudol, že už žijeme v 21. storočí, slávnostný akt vysielala naživo regionálna televízia a vzápätí sa videozáznam preniesol prostredníctvom sociálnych sietí do všetkých kútov Slovenska. A z neho sa dozvedáme, že členov hodnotiacej komisie vymenoval Čombor, stal sa jej predsedom a na zhromaždení vystúpil s hlavným, mimoriadne plamenným prejavom.
Hneď v úvode sa vyjadril, že bol od začiatku osobne veľmi naklonený tomu, aby ako primátor Vnukovi udelil cenu. Súčasne nás vraj ako milovník histórie presviedča, že Hlinka sa nepričinil len o to, že Slováci mali vlastný štát, ktorý nikdy nebol fašistický, ale „mohli potom urobiť aj Slovenské národné povstanie“.
Bolo to hriešne Povstanie?
Medailu za Vnuka žijúceho v Austrálii prevzal jeho osobný priateľ, kňaz Ján Košiar. Ten pred rokom extrémistickú ĽS NS a jej šéfa Mariana Kotlebu „zasvätil Bohu a Panne Márii“. Za to si od rímskokatolíckej cirkvi vyslúžil potrestanie, preložili ho mimo aktívnej pastorácie z Trnavy do Cífera. Na zhromaždení zaznel i postoj kontroverzného historika Martina Lacka, ktorý žiada, aby v parlamente odhalili tabuľu s textom, že sa František Vnuk zaslúžil o národ ako napríklad M. R. Štefánik.
Primátorovu tézu, že chcel oceniť iba to, ako Vnuk vždy pekne hovoril a písal o Hlinkovi, vzápätí zhodili zo stola ostatní rečníci. Vyzdvihovali ďalšie autorove práce, napríklad o Jozefovi Tisovi („Pre Slovákov doma i za hranicami sa Dr. Tiso stal mučeníkom nezávislosti Slovenska, symbolom stratenej štátnej samostatnosti, ikonou oslobodzovacieho boja.“) a o SNP („Povstanie z r. 1944 bolo politicko–vojenským vystúpením proti zákonitej vláde SR a proti existencii medzinárodne uznávaného slovenského štátu. Sami osnovatelia ho označujú za vyvrcholenie svojej ilegálnej činnosti. Lenže ilegálna činnosť je vždy trestná, a keď je v rozpore s morálnymi princípmi, je aj hriešna.“).
Riešenie tzv. židovskej otázky na Slovensku zľahčuje Vnuk tvrdením, že Židia „svojím šovinizmom prevýšili samotných Maďarov“, a preto mal náš národ príčinu odňať im majetky, štátne občianstvo a vyviezť ich do nacistických koncentračných táborov.
Keby išlo iba o poďakovanie za osobitný prínos Vnuka k popularizačnému zhodnoteniu rodáka z Černovej, tak by mu v Ružomberku udelili metál už v roku 1998, keď vyšla kniha o Hlinkovi, a nie až po 23 rokoch – akurát v deň jeho 95. narodenín. Pri takom jubileu sa predsa autor oceňuje za celoživotnú tvorbu.
Politická schizofrénia
Iste, proti gustu žiaden dišputát. Lenže Čombor je jeden z podpredsedov ÚR Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Preto predseda Pavol Sečkár hneď na druhý deň vydal vyhlásenie, v ktorom sa dištancuje od jeho konania s tým, že ústredná rada k ďalšej situácii zaujme postoj po uvoľnení protipandemických opatrení. Prichádzajú ďalšie protesty, medzi prvými odmietavé stanovisko odbojárov z Ružomberka.
Tí, čo dlhšie poznajú generála, sa chytajú za hlavu, či sa na staré kolená nezbláznil, niektorí píšu o diagnóze, ktorú Čombor ako lekár iste pozná, iní vec zľahčujú, nuž čo, pošmykol sa. Tu však nejde o senilitu ani o duševnú nevyrovnanosť. Tá šmýkačka sa volá: obavy o nenaplnené politické ambície.
Už pred dvoma rokmi nás vo vedení SZPB ružomberský primátor šokoval kandidatúrou na Harabinovej strane Vlasť. Čo nevidieť budú komunálne voľby, možno i predčasné parlamentné… Žeby sa chcel zviditeľniť pred „špecificky“ orientovaným voličstvom?
Iste, je to jeho právo, len by pri budovaní svojej ďalšej kariéry určite nemal kontrovať kartou protifašistickej organizácie.