Toto posolstvo je doplnené tvrdením, že najúspešnejšie krajiny sú údajne tie, ktoré majú najnižšie daňovo-odvodové zaťaženie.
Dôkazy? Načo?
Tými superúspešnými krajinami evidentne myslia Rumunsko, Bulharsko či Litvu. Lebo presne tie majú najnižšie zaťaženie, merané reálnym výberom daní a odvodov k HDP.
Pre poriadok, patrí sem aj Írsko, ale to je daňovým rajom a jeho HDP je umelo nafúknuté všetkými tými gigantmi ako Google či Apple, ktoré tadiaľ preháňajú svoje miliardové zisky. Reálna ekonomika z toho veľa nemá, len ju to číselne nafúkne.
Celú EÚ vlastne môžeme rozdeliť na dve skupiny. Jednou sú banánové republiky ako spomínané Írsko a najmä východný blok. Majú nízke daňovo-odvodové zaťaženie, a Richard Sulík vás bude presviedčať, ako skvele sa im darí.
SaS tvrdí, že chce legislatívne dosiahnuť zníženie daňovo-odvodového zaťaženia na priemer troch krajín s najnižším zaťažením v EÚ. Tými superúspešnými krajinami evidentne myslia Rumunsko, Bulharsko či Litvu. Lebo presne tie majú najnižšie zaťaženie, merané reálnym výberom daní a odvodov k HDP.
V skutočnosti sú to akési servisné centrá pre veľké korporácie, ktoré ich potrebujú na daňovú optimalizáciu alebo ako zásobáreň veľmi lacnej pracovnej sily. A ktorých sprivatizované „2. piliere“ dotujú americký akciový trh.
Mamutie korporácie potrebujú lokálne ideologické centrá ako SaS, aby túto politiku lacných výpredajov propagovali ako niečo moderné, západné a chytré.
V druhej skupine sú krajiny s rýchlovlakmi, hladkými cestami, krásnymi mostami, ale aj so sociálnym systémom, kde platia tak dobre, že tam chodia zarábať naši doktori, sestričky či opatrovateľky, ktoré nám potom tu, v našom údajnom raji chýbajú. Vedia si dokonca slušne platiť vedcov či učiteľov.
Ale Richard Sulík s kolegami vás budú presviedčať, že to Dánsko, Švédsko, Rakúsko, Francúzsko či Nemecko sú neúspešné krajiny. Hrôza tam žiť.
Podobne, ako pri iných „reformných“ výkrikoch je im úplne jedno, či vedia tvrdenia podložiť faktami, dôkazmi.
Lesklé hračky pre voličov
V skutočnosti je to celkom jednoduché. Áno, ak sa štátne peniaze rozkrádajú, prirodzene to v infraštruktúre či vo verejných službách chýba. Ale tu sa v skutočnosti nerozkradne toľko, aby to dosahovalo zlomok objemu, o ktorý by štátny rozpočet takto obrala SaS. Mimochodom, bájky o tom, ako sa u nás údajne ročne rozkradli miliardy, sú čistými výmyslami.
Takisto je pravda, že ak ľudí zaťažíte príliš vysokými daňami, môže ich to obrať o časť motivácie podnikať či pracovať, prípadne im to zvýši motiváciu dane obchádzať.
Ale, opäť, je to otázka rozumnej miery. Inak povedané, ľudia nezačnú byť nejako extra lenivejší či aktívnejší len preto, že im o niečo stúpnu či klesnú dane. Mimochodom, najväčší hospodársky rozmach západné spoločnosti zaznamenali v povojnovom období, keď boli dane výrazne vyššie ako dnes. A nebolo možné ich tak ľahko obchádzať cez daňové raje.
Samozrejme, celé je to len bublina. Medzinárodné inštitúcie aj ratingové agentúry by nás za tento pokus o atentát na verejné financie vytrestali dávno predtým, ako by k nemu reálne došlo. A to Sulík vie.
Ale aj takýto hlúpy marketing na časť voličov zaberá. A to práve na voličov, ktorí si nepozrú, čo im SaS sľubovala v predvolebných programoch (v školskom, v hospodárskom) a neporovnajú to s tým, čo vo svojich rezortoch SaS robí dnes.
A aby takéto porovnania voliči SaS nerobili, stačí im z času na čas zavesiť pred nos nejaký nový trblietavý predmet. Teraz je to ústavná garancia supernízkych daní.