Máme obrovský vidiek
Na Slovensku síce máme 141 miest, no iba desať z nich má viac ako 50 000 obyvateľov, pričom 21 miest má pod 5 000 obyvateľov. Ostatné sú počtom obyvateľov medzi týmito kategóriami. K tomu je potrebné ešte pripočítať dve kategórie. Presnejšie 2661 obcí s počtom obyvateľov do 3 000 a osem stoviek obcí s počtom obyvateľov do 250. Výsledkom je skutočnosť, že 96 % samospráv tvoria dediny. A tie sú kostrou vidieka. Čo s tým?
Určite je namieste odstupňovanie kompetencií. Bez diskusií by sme mali zaviesť centrá zdieľaných služieb a prijať garanciu existenčného finančného minima pre každú obec, aby mala istotu, že pod konkrétny finančný balík, vzhľadom na svoje kompetencie a komunitné funkcie, neklesne. Samozrejme, súčasťou modernizačných tendencií by konečne malo byť aj zlepšenie finančnej disciplíny štátu, ktorý si dlhodobo v komunáli objednáva veľa, ale platí nezodpovedne.
Lenže toto je administratívno-technická stránka potrieb miestnej územnej samosprávy. Na jej území, v prostredí obcí je žiaduce nastaviť mnohé ďalšie opatrenia, ktorými sa zmení hrozba tvorby miniskanzenov na investície v prospech stability a prosperity.
Staré čísla, nové hrozby
Národná Správa o rozvoji miest Slovenskej republiky pre potreby konferencie Habitat III. z roku 2016 je síce stará, ale poukazuje na nové hrozby. Tie by sme mali vidieť v neprijatí užitočných zmien.
Podľa tejto správy „medzi r. 1994 a 2007 narástlo zastavané územie v SR z 128 463 ha na 227 931 ha, čo predstavuje rast o 77,4 % a za dve dekády sa napriek dosahom globálnej ekonomickej krízy priblížil k dvojnásobku“. Namiesto využívania tzv. brownfieldov (zanedbaných priemyselných a iných areálov), namiesto využívania prebytočného nehnuteľného majetku aj s odstupom piatich rokov musíme konštatovať, že výstavba zaberá novú pôdu. Napriek tomu, že naše poľnohospodárstvo po roku 1990 prešlo mnohými reformami a muselo sa prispôsobiť aj legislatíve Európskej únie, podľa uvedenej správy „hoci vo vidieckych sídlach dnes žije o niečo menej ako polovica populácie, v poľnohospodárstve je zamestnaných iba o niečo viac ako 3 % obyvateľov.“
Na Slovensku síce máme 141 miest, no iba desať z nich má viac ako 50 000 obyvateľov, pričom 21 miest má pod 5 000 obyvateľov. Až 96 % samospráv tvoria dediny. A tie sú kostrou vidieka. Nestaranie sa o vidiek ako komplexnú a podstatnú časť územia krajiny ovplyvňuje aj rozvoj cestovného ruchu.
Paradoxné na tejto situácii je, že na Slovensku máme minimálne 102 „potravinových púští“, teda mikroregiónov, v ktorých nie je možné si kúpiť základné potraviny. Ide pritom aj o obce s nízkym počtom ľudí, veľkým potenciálom v oblasti cestovného ruchu a výrazným počtom chalupárov. Slovensko však ani tu dosiaľ nereagovalo na potrebu adaptácie na demografické zmeny i samotnú mobilitu, ktoré sa znásobili koronakrízou.
Tu si preto môžeme pomôcť ďalším konštatovaním zo správy: „Obyvateľstvo miest a vidieka nie je možné jednoznačne oddeliť, rozdiely medzi ich životnými štýlmi sa stierajú, populácia je mobilnejšia.“ Vidiecka krajina si však nedokáže pomôcť ani s klímou. Dokonca škody spôsobené povodňami za desať rokov predstavovali objem 707 mil. eur. Evidentne nedostatočné „gazdovanie“ na vidieku má svoj rukopis v neadekvátnych opatreniach, ako reakciách na „zvýšenie priemernej teploty, zvýšenie počtu extrémne horúcich dní, zmeny v časovom rozmiestnení zrážok, ako aj ich intenzity a zároveň pokles kapacity vodných zdrojov, osobitne v južnej časti Slovenska, častejší výskyt období sucha, častejšie a intenzívnejšie búrky, zvýšenie frekvencie výskytu extrémnych javov osobitne veterných smrští, snehových kalamít,“ konštatuje citovaný dokument.
Koronakríza spôsobila zmeny v sociálno-ekonomických trendoch. Nielenže odkryla fatálne chyby v manažovaní rizík a slabé stránky hospodárskeho života, ale zvýraznila atraktivitu vidieka, ktorý ľudia začínajú vnímať ako životný priestor určitého pokoja a osobného komfortu. Dokonca ešte pred koronakrízou dochádzalo k zvýšeniu záujmu ľudí o život na vidieku. V prípade veľkostnej kategórie obcí od 1 001 do 2 000 obyvateľov sa zvýšil počet ľudí o 16 230 a v prípade kategórie 2 001 – 4 999 narástol počet ľudí o 57 000, pričom najväčší úbytok zaznamenala veľkostná kategória 5 000 – 9 999 obyvateľov, kde ich počet klesol o 5 130.
Nestaranie sa o vidiek ako komplexnú a podstatnú časť územia krajiny ovplyvňuje aj rozvoj cestovného ruchu. Hospodárskej sféry, ktorá je popri poľnohospodárstve a potravinárstve ďalším dôležitým nástrojom ekonomického rozvoja. Združenie miest a obcí Slovenska pritom na prelome rokov 2020 – 2021 realizovalo medzi starostami a primátormi prieskum, z ktorého vyplýva, že celkovo 46 % starostov a primátorov je presvedčených o tom, že cestovný ruch podporuje miestnu ekonomiku ich samosprávy. Za kľúčových aktérov v cestovnom ruchu pritom považujú komunál (55,4 %), súkromných prevádzkovateľov / súkromných poskytovateľov služieb (51,5 %), oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu (29,1 %), miestne občianske združenia / miestne akčné skupiny (24,8 %), vyššie územné celky (22,8 %), štát (13,1 %).
Od agendy k riešeniam
Rozvoj vidieka sa začína a končí pri formulovaní uceleného systému opatrení. Preto by agenda Živý vidiek mala byť výbavou Slovenska. Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky na tieto fakty nereaguje dostatočne. Dokonca rezort poľnohospodárstva, ktorý má v názve aj rozvoj vidieka, neodhadol túto príležitosť. Je to premrhaná šanca, no stále je tu priestor. Na rozvoj cestovného ruchu, podporu agrosektora, aktivity miestnych akčných skupín, spoločné zabezpečovanie verejných služieb aj samosprávnej agendy. Tiež na nevyhnutné pozemkové úpravy, bez ktorých je nemožné čerpať eurofondy, či na využitie chátrajúcich budov na nový účel. V konečnom dôsledku to všetko poslúži pre rozvoj hospodárskych činností komunálu. Samozrejme, investície sú potrebné, ale iba vďaka nim dokážeme naštartovať ekonomiku, čo je nevyhnutné. Na ťahu by preto mali byť sociálni partneri, ktorí spoločne dokážu spracovať komplexné riešenia. Od nich je potrebné očakávať zvýšenie kvality života na vidieku, využitie jeho obrovského potenciálu a zmeny v nastavení našej hospodárskej politiky. Európska komisia pre túto prierezovú agendu vytvorila dostatočný rámec. Ostatné je iba na nás.