Tance okolo DPH

Daň z pridanej hodnoty (DPH) zamestnáva v posledných dňoch takmer všetkých, počnúc médiami, politikmi, odborníkmi, podnikateľmi a bežnými občanmi končiac. To všetko v stave permanentnej volebnej kampane a boja o potenciálnych voličov a preferencie.

03.05.2021 14:00
3

Podnikatelia v gastrosektore vidia v danej situácii jedinú možnosť prežitia v znížení DPH z 20 percent na päť percent. Pokiaľ však nebudú mať tržby, nepomôže im ani nulová sadzba DPH. Snaha o získanie čo najväčšieho podielu z koláča pandemických úspor obyvateľov a turistov by mala byť teraz prvoradá. Vláda chce teraz, naopak, „priťať“ úplne všetkým a zvýšiť DPH na 25 percent. Akosi to celé stráca logiku a opúšťa základné princípy ekonómie, pretože na druhej strane výdavky štátu plynú nerušene a nekontrolovane, akoby sa nič nedialo.

Áno, nepriame dane (DPH a spotrebné dane) vždy priťahovali politikov a úradníkov, lebo sú to rýchle a jednoduché dane, isté a neviditeľné – sú zamontované takmer vo všetkých bežných tovaroch a službách. Vyrábať, fungovať a spotrebovávať sa predsa musí stále. Spoľahlivo podržali štátny rozpočet už mnohokrát, ich zvýšenie časom prebolí a neuberá až tak politické body.

Nepriame dane vždy priťahovali politikov a úradníkov, lebo sú to rýchle a jednoduché dane, isté a neviditeľné – sú zamontované takmer vo všetkých bežných tovaroch a službách.

Výber DPH sa od roku 2010 zvýšil zhruba o 52 percent a predstavuje sumu 6,8 miliardy eur. Výber spotrebných daní narástol o 20 percent a predstavuje sumu 2,3 mld. eur. Daň z príjmov fyzických osôb narástla od roku 2010 o 115 percent, na sumu 3,1 mld. No až 98 percent týchto príjmov predstavuje daň zo závislej činnosti, to znamená, že takmer celé to ťahajú zamestnanci. Prevod podielu z tejto dane do obcí a VÚC sa zvýšil od roku 2010 z 1,328 mld. eur na 3,168 mld. eur v roku 2019 a 3,146 mld. eur v roku 2020, čo predstavuje nárast až o 137 percent v priebehu desiatich rokov. Odôvodnenosť a nutnosť požadovaného výrazného zvýšenia majetkových daní – dane z nehnuteľnosti, ktorú vyberajú samosprávy, nech si vyhodnotí každý sám. Daň z príjmov právnických osôb narástla za toto obdobie o 87 percent, na sumu 2,7 mld. eur.

Toľko pár základných údajov a porovnaní zo zdrojov Finančnej správy. Ako vidieť, daň z pridanej hodnoty tvorí rozhodujúcu časť daňových príjmov štátneho rozpočtu, preto to pokušenie takto ho ratovať a sanovať, aj niektoré diskutabilné rozhodnutia. Keď si však uvedomíme, že podľa oficiálne prezentovaných odhadov daňová medzera (potenciálne úniky) len na DPH predstavuje viac ako 2 mld. eur ročne, nikto so zvyšovaním sadzby súhlasiť asi nebude. Horšie na tom sú už len Taliani, Rumuni a Gréci, všetky okolité štáty vykazujú v tomto ukazovateli oveľa lepšie výsledky.

Takže teoreticky máme dostatočnú rezervu na vykrytie prípadných zaradení ďalších vybraných tovarov a služieb do zníženej, 10-percentnej sadzby DPH aj na stopnutie akéhokoľvek zvyšovania základnej 20-percentnej sadzby. Aktuálne diskutované zníženie sadzby pre gastrosektor by sa malo tiež vykryť z tejto rezervy. Tento druh podpory však treba riešiť komplexne aj v ostatných úzko nadväzujúcich a súvisiacich segmentoch cestovného ruchu. Opatrenie by mohlo postupne zvýšiť výber dane v dôsledku lepšej motivácie a daňovej disciplíny podnikateľov v tomto sektore.

Nemala by sa však zavádzať ďalšia znížená sadzba (päť percent) aj kvôli zbytočnému komplikovaniu účtovníctva, výkazov, štatistiky a podobne. Prirodzene sa však mali tieto úpravy vykonať v časoch, keď sa ekonomike darilo a nebola zdevastovaná koronakrízou. Každý zásah do daňového systému priamo či nepriamo rozkolíše celú štruktúru ekonomiky a správanie jednotlivých subjektov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
3 debata chyba
Viac na túto tému: #výber daní #populačná a rodinná politika #pandémia #gastrosektor #DPH #dane