Dôchodky funkcionárov KSČ: Pamflet kolektívnej viny

V Národnej rade Slovenskej republiky je zákon o nezaslúžených benefitoch, ktorý sa týka niekdajších funkcionárov komunistickej strany a vedúcich manažérov silových zložiek Československej socialistickej republiky. Tým sa rozumejú predovšetkým príslušníci tajných služieb.

13.05.2021 14:00
29

Odpracovaných čas sa im nebude počítať do dôchodku. To znamená, že vtedy akoby ani nepracovali. Z týchto miezd, z ktorých sa vypočítaval dôchodok, platili dane v objeme 50 percent, z ktorých sa financovali mnohé časti ekonomiky. Bude to zaujímavý ekonomický hlavolam: pracovali tak, že nepracovali, mali mzdy tak, že ich nemali a platili z toho 50 percent daní, ktoré tiež nie sú súčasťou dôchodku. Toto uvažovanie presne zodpovedá kvalite ekonomického a právneho vzdelania navrhovateľov. A aby sme nezabudli, zákon je retroaktívny. Zavádza kolektívny finančný trest za prácu v minulosti.

Kolektívna pomsta

Zákon nedefinuje, čo sú to benefity. Tento pojem slovenská legislatíva nepozná. Preto sa navrhovaný zákon nemôže odvolať na iný zákon. Pojem je však súčasťou ekonomického pojmoslovia. Benefity sú zamestnanecké výhody. Sú to tie platby, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi okrem mzdy. Nie sú vymáhateľné ani upravované zákonom. Môžu byť peňažné, v hmotnej forme či vo forme nadštandardných služieb; môžu nadobúdať rôzne podoby.

Ani zákony spred roku 1989 nepoznali pojem benefit. Vtedy existovala mzdová politika založená na štátnom pláne. Podľa monografie Plánovanie pracovných síl a odmeňovanie z roku 1984 pre mzdy existovali normatívy a absolútne limity. Pri mzdách sa používali rozhodujúce a podmieňujúce ukazovatele. Mzdy mali základnú a pobádaciu, teda motivačnú zložku. Do základnej zložky patrili základné mzdy, príplatky a doplatky k mzdám, náhrady mzdy, naturálne požitky a ostatné osobné náklady. Motivačnou zložkou boli prémie, odmeny a podiely na hospodárskych výsledkoch štátnych podnikov.

Nikto nespochybňuje, že v minulom režime sa porušovali ľudské práva. Kto sa cítil poškodený, mohol dať hneď v roku 1990 žalobu. Môže aj dnes. Zločiny proti ľudskosti nie sú premlčateľné. Pamflet skupiny poslancov však nie je zákon.

Preto súčasným zákonom nie je možné nadviazať na legislatívu z čias socializmu. Reálny zákon by mal byť taký, že poukáže v prechodných a záverečných ustanoveniach, v akom vzťahu je tento nový pojem k predchádzajúcej legislatíve.

ÚPN nie je zákonodarná moc

Okrem iného sa zákon venuje tomu, kto má určovať, že sa niekomu zníži dôchodok. Má to byť Ústav pamäti národa. Bol zriadený zákonom v roku 2002. Jeho úlohou je sprístupňovať dokumenty československých bezpečnostných zložiek z rokov 1939 – 1989.

Ústav pamäti národa však nie je súčasťou zákonodarnej, súdnej alebo výkonnej moci. Prečo by potom o tom, komu zobrať dôchodok, nemohol rozhodovať aj Historický ústav SR alebo Štátny archív, ktorý spadá pod Ministerstvo vnútra SR? Nesmie ani jeden z nich. Rozhodovať má len správny orgán, nie výskumný ústav, ktorý je súčasne archív.

Pozrime sa na medzinárodné dohody či deklarácie, ktorým odporuje návrh zákona.

Prvým dokumentom je Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948. Konštatuje, že uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovných a neodcudziteľných práv členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru na svete. To, že niekto nemá právo na základe minulej mzdy na dôchodok, to je prinajmenšom v rozpore s právom na súkromný majetok alebo za socializmu osobný majetok. Zákon navrhnutý skupinou súčasných poslancov niektorých ľudí diskriminuje ako skupinu.

Všeobecná deklarácia konštatuje, že všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona bez hocijakého rozlišovania. Všetci majú právo na rovnakú ochranu proti hocijakej diskriminácii, ktorá porušuje túto deklaráciu, a proti každému podnecovaniu k takej diskriminácii.

Pripomeňme si druhú deklaráciu, ktorá má formu zákona, prijatého najprv v Československu. Neskôr sa automaticky stala súčasťou slovenskej legislatívy. Je to Listina základných práv a slobôd.

Návrh v rozpore s medzinárodnými dohodami

„Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo etnickej menšine, majetku, rodu alebo iného postavenia.“ Konštatuje deklarácia. Okrem toho ďalšie ustanovenie hovorí: „Nikomu nemožno spôsobiť ujmu na právach pre uplatňovanie jeho základných práv a slobôd."

Návrh zákona o nezaslúžených benefitoch, ktorý sa týka niekdajších funkcionárov komunistickej strany a vedúcich manažérov silových zložiek ČSSR, je v rozpore s konvenciou alebo, ak chcete, s dohodou Medzinárodnej organizácie práce (ILO). Dohoda platí od roku 1958.

Podľa dohody diskriminácia zahŕňa každé rozlíšenie, a to aj na základe politického názoru alebo sociálneho pôvodu.

A čo na to prax? Európsky súd pre ľudské práva na základe Listiny základných práv a slobôd rozhodol, že jednému príslušníkovi českej armády museli vyplatiť výsluhový dôchodok.

Nikto nespochybňuje, že v minulom režime sa porušovali ľudské práva. Kto sa cítil poškodený, mohol dať hneď v roku 1990 žalobu. Môže aj dnes. Zločiny proti ľudskosti nie sú premlčateľné. Preto, aby boli potrestané, nie je možné použiť princíp kolektívnej viny, ale ani kolektívneho peňažného trestu. Tie obsahuje pamflet skupiny poslancov, ktorý určite nie je zákon.

Autor nikdy nebol členom KSČ.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
29 debata chyba
Viac na túto tému: #ÚPN #KSČ #kolektívny trest #kolektívna vina