Absurdnosť je štandardom
Letmý pohľad do regiónov odkrýva mnohé absurdné situácie, ktorá sa postupom času stali bežným štandardom. Príkladov je veľa a sú rovnomerne rozmiestnené v každom kúte krajiny.
Iba nedávno na to poukázal starosta Hornej Marikovej Miroslav Hamar. Chcel využiť eurofondy na skrášlenie dediny. Na liste vlastníctva pod jednou z ciest v obci bola zapísaná ako vlastník osoba s dátumom narodenia v roku 1850. „Do roku 1 900 tam mám asi 45 vlastníkov s podielom, ktorý je v súčasných právnych pomeroch nevyrovnateľný. V podstate mám zablokované, dá sa povedať, 40 percent výmery obce,“ povedal prednedávnom pre TASR.
Presunom do iného regiónu zistíme, že lepšie na tom nie je ani obec Hliadel. Starosta Ondrej Snopko eviduje na jednej parcele v obci s rozlohou 154 metrov štvorcových 1 500 vlastníkov, pričom väčšina podielov nie je väčšia ako formát stránky A4 a niektorý nemá ani štyri centimetre štvorcové.
„Nobelovu cenu“ za odvahu a energiu si zaslúži starostka obce Spišské Tomášovce Zuzana Nebusová. Počas 10 rokov musela vysporiadať viac ako 330 vlastníkov pre výstavbu futbalového ihriska. Táto jedna veta pritom hovorí za všetko. Vláda by určite takýto počet vlastníkov evidovala ako prioritu na celé volebné obdobie…
Poďme ešte o kúsok ďalej. Svoje o tom vedia aj v okolí Rajeckej doliny. Napríklad obec, ktorej Slovenský pozemkový fond „ponúkol“ na odpredaj meter štvorcový pozemku pod viac ako storočným cintorínom za sumu 50 eur za meter štvorcový. Podobne na tom bola aj ďalšia, susedná obec, kde štát chce rovnakú sumu za pozemky pod obecnou školou. Dokonca od samospráv žiada peniaze aj za štátne pozemky, ktoré slúžia napríklad cyklotrasám.
Štát rezignoval
Bez vyriešenia problémov s pozemkami majú samosprávy obmedzený prístup k eurofondom. Bez toho, aby mali prístup k štátnym pozemkom, prípadne tým, ktoré štát spravuje z titulu neznámych vlastníkov, nebudú môcť zatepľovať ani budovať školy, budovy sociálnych zariadení či spomínané cyklotrasy, nesmú siahnuť na výstavbu potrebných nájomných bytov, ani opravy ciest a podobne.
Riešenie problémov s pozemkami je náročné. Časovo, finančne, ale aj personálne. Ale musí byť prioritným verejným záujmom. Pretože od toho sa mnohé odvíja. V krajine, v mestách a v obciach. Bez vyriešených pozemkov nevybudujeme priemyselné zóny, firmy nebudú podnikať, samosprávy ešte viac ekonomicky oslabnú, ľuďom sa zníži prístup k zamestnaniu. Ublížime každému, a všetci sebe.
Štát v tejto téme rezignoval. Už v minulosti. Vo svojej podstate už iba žneme to, čo sme nezasiali. Neprišli riešenia, nevyužili sme príležitosti, ale o to viac sa skloňujú Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky či nové eurofondové programové obdobie. Dokonca rezort pôdohospodárstva nedokázal využiť plán obnovy na systémové riešenie pozemkových úprav, ale tešíme sa z miliónov eur, ktoré chceme využiť na cyklotrasy. Ale predsa aj tie musia ísť cez vysporiadané pozemky!
Čo s tým?
Rezort pôdohospodárstva v reakcii na túto situáciu koncom marca pre TASR uviedol: „Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR minulý rok podpísalo zmluvy s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov v celkovej sume 34,1 milióna eur na vykonanie projektov pozemkových úprav v 130 obciach, v ktorých sa projekty pozemkových úprav už aj začali realizovať ešte minulý rok. Momentálne MPRV SR pripravuje výber ďalších 120 katastrálnych území, v ktorých sa začnú pozemkové úpravy nasledujúci rok,“ uviedol odbor komunikácie a marketingu. Dobrá správa, ale iba na prvý pohľad. Rezort pôdohospodárstva mal podľa uznesenia vlády do konca apríla každý rok predložiť návrhy 120 katastrálnych území pre finančné krytie na realizáciu pozemkových úprav. Plochy sa schvaľujú, ale financie nepostačujú ani prvých 120 území. Slovenský pozemkový fond mlčí. Je ticho s riešeniami a pasivitou ešte znásobuje problémy.
Poďme k riešeniam
Riešenie problémov s pozemkami je náročné. Časovo, finančne, ale aj personálne. Ale musí byť prioritným verejným záujmom. Pretože od toho sa mnohé odvíja. V krajine, v mestách a v obciach. Bez vyriešených pozemkov nevybudujeme priemyselné zóny, firmy nebudú podnikať, samosprávy ešte viac ekonomicky oslabnú, ľuďom sa zníži prístup k zamestnaniu. Ublížime každému, a všetci sebe.
Práve preto by táto téma mala dominovať v sociálnom dialógu a jej vyústením musí byť systém postupných krokov s legislatívnymi zmenami a finančným krytím. Je to samozrejme aj otázka regionálneho rozvoja, ktorý je u nás mimochodom pod tou istou strechou ako eurofondy. Máme tak ďalšie ministerstvo, ktoré sa musí prihlásiť k riešeniam. Určite v tom neostane samo, lebo komunál aj priemyselníci vidia, kde je problém a aké musia nasledovať riešenia. Tak s finančným krytím pozemkových úprav, ako aj s tým, že Slovenský pozemkový fond sa stane súčasťou riešení a nie problémov. Netreba zabúdať ani na nevyhnutnú novelu Občianskeho zákonníka v časti dedičské konanie, pričom ctených notárov treba upozorniť, aby si neumývali ruky v rozhodovaní o dedení tým, že pozemok rozpíšu pod všetkých dedičov, hoci ide o malú výmeru s veľa novými vlastníkmi. A k tomu všetkému by štát mal konečne nabrať odvahu a zriadiť agentúru pre správu štátneho nehnuteľného majetku. Tá by mala aktívne ponúkať prebytočné budovy a nevyužité plochy pre samosprávy na ich rozvoj, pre verejnoprospešné stavby.
V tomto období už nestačí hovoriť o problémoch a príkladoch všeobecne, pretože je ich veľa a v každom regióne. Omnoho potrebnejšie je, aby štát, aj pod tlakom sociálnych partnerov, presadzoval konkrétne riešenia, aby sme sa konečne vyrovnali s dedičným hriechom, ktorý ubližuje nám všetkým. Bez vysporiadaných pozemkov sa ďalej nepohneme.