Kde na to však vziať?

Túto dilemu riešili už pred pár desaťročiami elánisti vo svojej piesni Klasika: „Chcem ťa pozvať na večeru, kde na to však vziať?“ Rozpočtová zodpovednosť bola vtedy ctená viac: „Všetci kričia, nepožičiam, najprv nám ty vráť.“

21.05.2021 14:00

No a tak chalani v podarenom dobovom videoklipe nesú v plecniakoch knihy do antikvariátu, aby mohli byť za gavalierov a tú večeru si napokon s dievčatami dopriali. Mnohí sme to pravidelne riešili aj nočnou šichtou vo fabrike.

Gavalierstvo sa oživuje akosi častejšie aj v tom najvyššom rangu. Časy sa však už odvtedy zmenili a veci sa riešia teraz inak, „easy“. Požičať si môžete, koľko len chcete, stačí sa pohrať s nejakými tými „percentíčkami“, samozrejme smerom nahor, a večera aj vrátenie dlhu sú vyriešené. Rovnaký a lepší efekt sa dá ale dosiahnuť aj premysleným pohybom smerom nadol – je to však zložitejšie, prácnejšie a výsledky nie sú také rýchle.

Prax potvrdzuje, že táto teória je stále aktuálna a účinná, primeraná miera zdanenia je pri efektívnom výbere daní veľmi dôležitá a nenahraditeľná. Zvlášť v krízových situáciách.

Problémom je zjednodušené ponímanie vzťahu a vzájomnej závislosti výšky zdanenia a daňového príjmu rozpočtu. To isté platí aj pri odvodoch. Stavať a spoliehať sa na to, že čím vyššie zdanenie (daňová sadzba), tým vyššie príjmy štátu, je neprezieravé, zvlášť v prípade postsocialistických ekonomík. Je to dané rozdielnosťou podmienok, fungovania štátu a jeho služieb, výšky príjmov a v neposlednom rade aj mentalitou a daňovou uvedomelosťou občanov. Vynachádzavosť a schopnosť improvizácie máme v sebe akosi zakódované z čias minulých ako podmienku fungovania.

Skúmaním vzájomnej závislosti týchto dôležitých veličín sa vyvinula ekonomická teória pomenovaná podľa amerického ekonóma Arthura Laffera ako Lafferova teória, Lafferova krivka. Podstatou teórie je premisa, že s rastom výšky zdanenia klesá daňový výnos a opačne. Jej pôvod sa datuje už do 14. storočia a postupne ju mnohí ekonómovia preberali a rozvíjali.

Niektorým ekonómom a odborníkom (viac asi teoretikom) sa však zdá príliš jednoduchá a nespoľahlivá. Prax ale potvrdzuje, že táto teória je stále aktuálna a účinná, primeraná miera zdanenia je pri efektívnom výbere daní veľmi dôležitá a nenahraditeľná. Zvlášť v krízových situáciách. Môžeme povedať, že bola podstatou úspešných reforiem Jeana-Baptista Colberta vo Francúzsku v 17. storočí. Efekt v neočakávanej miere sa v praxi potvrdil v Spojených štátoch v dvadsiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Razantné zníženie miery zdanenia príjmov v Rusku začiatkom tohto storočia prispelo rozhodujúcou mierou k záchrane, stabilizácii a povzbudeniu ekonomiky. V okolitých štátoch sa pozitívny efekt najvýraznejšie prejavil v Česku a v Maďarsku.

Odhliadnuc od kontroverzných a nedomyslených aspektov našej reformy v roku 2004 a tiež od politikárčenia, sú výsledky v daňovej a hospodárskej oblasti nespochybniteľné. Po znížení progresívnej sadzby dane z príjmov fyzických osôb z 10 % – 38 % na 19 % a z príjmov právnických osôb z 25 % na 19 % sa postupne výber zvyšoval, ekonomika rástla a nezamestnanosť klesala. Zjednotenie sadzby dane z pridanej hodnoty z 23 % a 14 % na 19 % sprevádzalo nevídaný každoročný rast výberu tejto dane. Príjmy zo spotrebných daní rástli tiež kontinuálne napriek ich výraznému zvýšeniu pred reformou. Komparatívne výhody k nám prilákali mnohých podnikateľov zo zahraničia, najmä z okolitých krajín.

Riešenie súčasnej situácie zvyšovaním daní a odvodov by tak mohlo fungovať v ideálnych podmienkach, kde štát funguje normálne, správa daní je dokonalá, daňovníci sú uvedomelí, majú príjmy a podmienky porovnateľné s tými porovnávanými vo výške zdanenia, kde neexistujú daňové raje, nie je možnosť cezhraničnej nákupnej turistiky a neexistuje šedá ekonomika či nezamestnanosť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet #dlh #dane