Tento vojenský historik je popredným českým znalcom inštitucionálneho zabezpečovania odkazu antifašistickej rezistencie. Jeho stanovisko má preto veľkú váhu. Podobne ako vyjadrenie obavy riaditeľa Pamätníka Terezín J. Roubínka, že „zaradenie múzea SNP pod rezort obrany by túto inštitúciu citeľne poškodilo a vrátilo by ju v jej historickom vývoji späť“. Špičkový znalec problematiky holokaustu a obdobia vojnovej Slovenskej republiky historik I. Kamenec napísal: „Pripravovaná reforma je absurdná a škodlivá nielen pre M SNP, ale aj pre historickú obec na Slovensku a celú spoločnosť.“
Medzi zahraničnými signatármi petície sú aj zástupca riaditeľa HÚ AV ČR J. Němeček alebo autor uznávanej monografie o J. Tisovi americký historik J. M. Ward z University of Rhode Island. Ako predkladateľ návrhu na vyhlásenie 29. augusta za štátny sviatok, som ju, prirodzene, tiež popísal.
Spochybňovanie odborníkov
Ministerka Milanová deklarovala, že ani petícia, ani stanoviská odborníkov, SZBP a ešte žijúcich odbojárov nijako nemenia jej zámer zbaviť sa zodpovednosti za financovanie a rozvoj múzea a prehodiť ju na ministerstvo obrany. Zaštiťuje sa tvrdením, že odpor proti tomuto zámeru vyplýva „z jednostranných informácií“. Zároveň sľubuje, že až ex post, keď s kolegom Naďom už urobili rozhodnutie, pôjde do Banskej Bystrice diskutovať so zamestnancami múzea, ako aj s vedením mesta. Podľa mňa je opovážlivé nazvať renomovaných odborníkov neinformovanými.
Namiesto diskusie, ako ešte účinnejšie sprostredkovávať komplexný odkaz SNP v situácii, keď sa čoraz asertívnejšie presadzujú vo verejnom priestore neoľudáci a reálne fašizoidné strany, vláda chce symbolicky i fakticky zredukovať odkaz SNP iba na jeho vojenskú stránku. To je hrubá politická chyba.
Ak si je pani ministerka istá, že má argumenty na podporu svojho zámeru, prečo nezvolila v demokratickej spoločnosti štandardnú procedúru – najprv ho prediskutovať so zamestnancami múzea, s relevantnými vedcami a odborníkmi, s mestom Banská Bystrica, ale aj so širokou verejnosťou, a až potom podpisovať memorandum o spolupráci s ministrom obrany. Prečo sa rozhodla túto pochybnú „reformu“ v spolupráci s ministrom obrany arogantne naoktrojovať? Odpoveď je jednoduchá – ide o bežný spôsob rozhodovania nominantov OĽaNO vo vláde. Stačí si spomenúť na mocenské presadanie celoplošného testovania za ignorovania názoru odborníkov. A na prirovnávanie tohto testovania k SNP.
Argumentovanie financiami je pochybné
Minister obrany s nadšením na improvizovanom brífingu povedal, že na jeho ministerstve viac tlčie srdce pre vojenstvo a prisľúbil, že jeho rezort má k dispozícii viac financií. Táto argumentácia kríva na obe nohy.
- Na takú významnú národnú inštitúciu, ako je Múzeum SNP, ktorá má komplexne pestovať a rozvíjať nosnú tradíciu demokratickej slovenskej štátnosti, musí zodpovedná vláda nájsť peniaze aj cez rozpočtovú kapitolu MK. Veď sú to stále tie isté peniaze od daňových poplatníkov. Najmä keď kompetenčný zákon určuje, že práve tento rezort má zriaďovať pamäťové a fondové inštitúcie celoštátneho významu a aj prostredníctvom nich sa starať o naše kultúrne dedičstvo, jeho ochranu a prezentáciu.
- Viacerí signatári petície kritizovali nedostatočnú starostlivosť o objekty vo vojenských múzeách, ktoré patria pod Vojenský historický ústav (VHÚ). Z jeho výročnej správy za rok 2019 vyplýva, že táto organizácia trpí veľkým nedostatkom peňazí na údržbu vojenských objektov v Piešťanoch: „Rozpis záväzných ukazovateľov … nezohľadňoval nevyhnutné náklady na postupné sprevádzkovanie objektov určených na užívanie pre Vojenské historické múzeum Piešťany. Dôsledkom je postupné znehodnocovanie zbierkových predmetov uložených v depozitároch na voľných plochách … situácia vo Vojenskom historickom múzeu, múzejnom oddelení Piešťany a Svidník sa nezmenila, je nedostatok odborných zamestnancov. Aby bol zabezpečený chod jednotlivých múzejných oddelení, dochádza ku kumulácii funkcií, čo vo svojej podstate znižuje úroveň odborných múzejných činností.“ Zrejme by teda bolo lepšie, keby minister obrany riešil finančnú podvýživu vo vojenských múzeách, ktoré spravuje VHÚ, a nie bral na seba ešte finančné bremeno Múzea SNP.
Politické škody
Ministerka kultúry a minister obrany zanovitým presadzovaním nekvalifikovaného rozhodnutia spôsobujú politické škody sebe ako osobám, hnutiu OĽaNO a zároveň vláde ako celku. Verejnosti neboli schopní vysvetliť, ako degradácia ikonickej pamäťovej inštitúcie národa na pobočku VHÚ prospeje rozvíjaniu tradície SNP, ktorá je nielen vojenská, ale aj politická a štátoprávna, ako som sa to snažil ukázať v TV Pravda 13. mája. Alebo ako táto zmena prospeje posilneniu spolupráce s podobnými pamäťovými inštitúciami v Česku, Poľsku, s Jad va-šem v Jeruzaleme, Múzeom holokaustu vo Washingtone, Múzeom blokády Leningradu atď.
Namiesto diskusie, ako ešte účinnejšie sprostredkovávať komplexný odkaz SNP v situácii, keď sa čoraz asertívnejšie presadzujú vo verejnom priestore neoľudáci a reálne fašizoidné strany, vláda chce symbolicky i fakticky zredukovať odkaz SNP iba na jeho vojenskú stránku. To je hrubá politická chyba.