Pritom mal na mysli napríklad dlhoročný systém vymenúvania nositeľov významných funkcií na základe vhodných osobných kontaktov. Štyri roky po tom, čo sa Kurz prihováral za podzvihnutie politickej kultúry v Rakúsku, sám stojí na pranieri pre pochybné pochopenie demokratických pravidiel.
Na jar 2019 musel odstúpiť po prejavení nedôvery väčšiny poslancov rakúskeho parlamentu kvôli korupčnej kauze, známej ako Ibiza. V nasledujúcich mesiacoch presvedčil voličov o tom, že sa stal obeťou antidemokratického správania vtedajšieho koaličného partnera z pravicovo-populistickej strany FPÖ pod vedením Heinza-Christiana Stracheho, a vyhral predčasné voľby s obrovským náskokom pred ostatnými stranami.
Medzičasom mu však hrozí obžaloba pre falošné svedectvo pred parlamentným výborom práve v kauze Ibiza. Kurz sa síce priznal, že ráta s trestným konaním, ale kategoricky vylúčil, že by odstúpil z funkcie. To mu súperi vyčítali ako nedostatok politického citu.
Politický vývoj Sebastiana Kurza vôbec nie je výnimočným prípadom. Veď viacerí politici vo svete začínali veľmi nádejne, aby sa po rokoch vládnutia stali priemernými politikmi, ktorí prestali zodpovedať vlastným pôvodným požiadavkám.
Okrem toho bol nedávno spustený zber podpisov na referendum proti korupcii. Inicioval ho celý rad uznaných právnikov a politikov. Podľa nich kancelár, ktorý študoval právo pár semestrov, ohrozuje nezávislosť súdnictva, čím sa Rakúsko približuje k stavu v Maďarsku a Poľsku. Ide najmä o to, že Kurz nezabránil zrejmým chybám ministra financií Gernota Blümela, ktorý napríklad viackrát bezohľadne odmietal prokurátorom vydať kľúčové podklady a čiastočne tak urobil až po ráznom slove prezidenta Alexandra Van der Bellena.
Sebastian Kurz stratil aj podporu v zahraničí. Konzervatívno-liberálny švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung nedávno konštatoval, že kancelár ako „majster rozprávania príbehov“ skončil. Jedna nemecká televízna stanica zase razila heslo „odčarovania Sebastiana Kurza“. Rakúsky kancelár však má aj naďalej priateľov vo vplyvných médiách. Nemecký liberálny denník Die Welt napríklad pravidelne informuje o jeho návrhoch k riešeniu ekonomických problémov v súvislosti s pandémiou COVID-19.
Veľa nemeckých konzervatívcov sa prestalo odvolávať na Kurza, ktorého predtým považovali za vzor perspektívneho politika. Veď tým, že rakúsky kancelár je ostro kritizovaný za stav súdnictva a vláda vo Viedni nedávno aj zverejnila spornú mapu politického islamu v Rakúsku, sa podľa bežného nemeckého chápania príliš priblížil maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi.
Podľa prieskumov verejnej mienky zostáva Kurz naďalej najobľúbenejším politikom v Rakúsku. Jeho konzervatívci majú stále 35-percentnú podporu voličov. Okrem toho ho nad vodou držia koaliční partneri zo strany Zelených. Momentálne by získali okolo 12 percent hlasov voličov, čo znamená pre obidve strany spolu stratu necelých štyroch percent hlasov oproti voľbám v roku 2019. Predseda Zelených Werner Kogler zatiaľ presvedčivo odmieta kritiku, že je spojencom diabla len preto, že pokračuje v koalícii s Kurzom. Nepodarilo sa mu však využiť situáciu a presadiť ďalšie požiadavky Zelených.
Politický vývoj Sebastiana Kurza vôbec nie je výnimočným prípadom. Veď viacerí politici vo svete začínali veľmi nádejne, aby sa po rokoch vládnutia stali priemernými politikmi, ktorí prestali zodpovedať vlastným pôvodným požiadavkám. Francúzsky prezident Emmanuel Macron je výborným príkladom „poľudštenia“ niekdajšej politickej superhviezdy. Aj Viktor Orbán začínal ako perspektívny liberál a skončil ako európsky enfant terrible. Aj preto je ostrá a zároveň pestrá debata o budúcnosti Kurza najmä dôkazom výkonných demokratických štruktúr v Rakúsku, ktoré však nemožno vnímať ako samozrejmosť.