Ako sa pápež František prihovoril konferencii GLOBSEC
Súhlas pápeža Františka, označovaného mnohými za marxistu, prihovoriť sa konferencii organizovanej „globálnym think tankom“ GLOBSEC v Bratislave, viacerých, vrátane mňa, prekvapil. Našťastie neprekvapil obsah jeho videoposolstva. Pápeža zrejme oslovila téma fóra: „Obnovme svet k lepšiemu“. František pár vetami opísal dnešný svet založený na honbe za ziskom, charakterizovaný „toľkými nerovnosťami a egoizmami, v ktorom malá menšina svetovej populácie vlastní väčšinu majetkov, pričom často neváha nečestne ťažiť z ľudí a zdrojov“, spôsob života, ktorý ignoruje životné prostredie a vytvára „ekologický dlh zaťažujúci predovšetkým chudobných a budúce generácie“.
Vyzval konať zoči-voči sociálnej nespravodlivosti a marginalizácii, presadiť model rozvoja, ktorý kladie do stredu „každého človeka a celého človeka“ ako „základný pilier, ktorý treba rešpektovať a chrániť, osvojac si metodológiu zahŕňajúcu etiku solidárnosti a «politickej lásky»“.
Pokračoval: „Všetci sa však potrebujeme pustiť aj do ekologického obrátenia. Vízia celku zahŕňa v skutočnosti perspektívu tvorstva chápaného ako „spoločný domov“ a naliehavo vyžaduje konať na jeho ochranu.“ František vo videoposolstve nielen nezaprel svoje humanistické hodnoty, no potvrdil, že zostáva „zeleným“ pápežom. Kto vie povedať, do akej miery jeho odkaz oslovil účastníkov konferencie?
Za život po narodení
Ochrana života po narodení si vyžaduje oveľa viac ako novelizáciu jedného zákona. Okrem otca a matky si vyžaduje zabezpečiť hygienické bývanie s dostupnosťou pitnej vody a kanalizácie, zdraviu neškodnú stravu, dostupnosť lekárskej starostlivosti a bezplatného vzdelania a pod. Čoraz naliehavejšie je potrebná i ochrana pred dôsledkami zdevastovaného životného prostredia a dôsledkami klimatických zmien.
Ochrana života po narodení si vyžaduje oveľa viac ako novelizáciu jedného zákona. Okrem otca a matky si vyžaduje zabezpečiť hygienické bývanie s dostupnosťou pitnej vody a kanalizácie, zdraviu neškodnú stravu, dostupnosť lekárskej starostlivosti a bezplatného vzdelania a pod. Čoraz naliehavejšie je potrebná i ochrana pred dôsledkami zdevastovaného životného prostredia a dôsledkami klimatických zmien.
V juhomoravskom okrese Hodonín minulý týždeň vo štvrtok večer zaznamenali ničivé tornádo, ktoré zrovnalo so zemou polovicu obce Hrušky, vážne poškodilo Moravskú Novú Ves, Lužice a Mikulčice a malo za následok niekoľko úmrtí a stovky zranených. Kým sme o tornádach iba čítali – v USA ich vlani bolo až 1 253, neznepokojovali nás. Aj keď tzv. údolie tornád je dnes omnoho väčšie ako pred 50–60 rokmi – a je neklamným dôkazom klimatických zmien, USA sú predsa za oceánom. To je pravda, ale tornáda v ostatných rokoch prekročili Atlantik. Podľa ministerstva životného prostredia je len otázkou času, kedy podobná tragédia, aká sa stala na Morave, môže postihnúť aj Slovensko. Tornádo na Morave dáva rezort do súvisu s globálnym otepľovaním. Covidová pandémia pominie, klimatické zmeny, žiaľ, zostávajú. Ak ich teraz nezastavíme, stanú sa nezvratnými a ohrozia nielen život pred narodením, no existenciu života ako takého.
Odkaz KBS a sociálnej demokracii
Ak to nemá vo svojom programe Kresťanská únia, mala by to byť katolícka cirkev, ktorá by sa mala zasadzovať nielen za ochranu života pred narodením, no i po narodení. A čoraz naliehavejšie by sa mala zasadzovať za ochranu životného prostredia a klímy. Ak Konferencia biskupov Slovenska vydala v septembri 2019 Pastiersky list k Národnému pochodu za život, mala by opakovane na bohoslužbách čítať aj Vyhlásenie Environmentálnej subkomisie KBS ku klimatickým zmenám z októbra toho istého roka. Vyhlásenie cituje z encykliky pápeža Františka Laudato Si (Buď pochválený: O starostlivosti o náš spoločný dom) ako pomôcť zmierňovať klimatické zmeny.
Alebo ešte lepšie, priamo vo svojom pastierskom liste by mala KBS citovať z Laudato Si body o tom, že klíma je spoločným dobrom všetkých a pre všetkých. Že klimatické zmeny predstavujú pre ľudstvo jednu z hlavných aktuálnych výziev. Že prírodné prostredie je „verejný statok“, „niečo, čo nemôže byť privatizovateľné, alebo určené na využívanie iba niekoľkými na úkor všetkých ostatných“. A ešte bod o environmentálnom dlhu, kde František kladie otázku: „Aký svet chceme zanechať pre tých, ktorí prídu po nás, deťom, ktoré práve vyrastajú?“
František aj našej politickej scéne odkazuje, že okrem deficitu štátneho rozpočtu a štátneho dlhu je aj environmentálny deficit a dlh. Dodajme, že ten druhý je oveľa naliehavejší a oveľa ťažšie sa dá znižovať. Slovenskej sociálnej demokracii odkazuje, že environmentálna spravodlivosť je sociálnou spravodlivosťou a že okrem medzigeneračnej sociálnej solidarity, na ktorej je založené dôchodkové zabezpečenie, existuje aj medzigeneračná environmentálna solidarita, ktorá si naliehavo vyžaduje uzákoniť environmentálnu brzdu.