Budúcich sto dní premiéra Eduarda Hegera

Treťou z priorít, ktoré si na svojich prvých 100 dní vytýčil nový premiér, bol Plán obnovy a odolnosti: „Odovzdali sme ho medzi prvými krajinami a vyslúžili sme si vynikajúce hodnotenie Európskej komisie (EK) za jeho vysokú kvalitu.“

18.07.2021 10:00
debata (22)

Na tlačovej konferencii v Bratislave Ursula von der Leyenová oznámila, že Európska komisia sa rozhodla dať zelenú slovenskému plánu obnovy v hodnote 6,3 miliardy eur. Plán podľa jej slov spĺňa kritériá, je ambiciózny a kvalitný. Bolo to v deň letného slnovratu. Či to signalizuje aj bod obratu v reputácii stodňového premiéra, je skoro povedať. Jedno je isté: doma okrem vládnej garnitúry asi nikto nehodnotil plán obnovy takou vysokou známkou, ako on sám. Rozhodne to nebol agrosektor, sektor kultúry ani ďalší.

Experti zo ZEO Institute v Bonne a New Economics Foundation v Londýne posudzovali 13 národných plánov obnovy. Aby ich mohli medzi sebou porovnať, skonštruovali Index obnovy a transformácie (RITC). Hodnotenie plánov bolo prísne. V hodnotení sociálne spravodlivej transformácie z piatich možných bodov najviac získal plán Francúzska (ale iba necelých 1,5 boda) a na „zelenej“ stupnici zo štyroch možných bodov najlepšie obstáli plány Francúzska a Slovinska (dosiahli necelý jeden bod).

Slovenský plán sa medzi porovnávanými plánmi umiestnil podľa indexu RITC v strede a podľa dvoch uvedených kritérií dosiahol bodové ocenenie iba na úrovni 0,75 a 0,54.

Slovenský plán sa medzi porovnávanými plánmi umiestnil podľa indexu RITC v strede a podľa dvoch uvedených kritérií dosiahol bodové ocenenie iba na úrovni 0,75 a 0,54. Plán, ktorý medzitým schválili aj ministri financií EÚ, je jedno, realizácia druhé. Ako komentoval premiér: „To najťažšie je ešte len pred nami, a to je samotná realizácia.“

Kde skončí 43% na zelenú transformáciu?

Náš plán prekročil plán Komisie na zelenú transformáciu o celých 6 bodov! Komisia v ňom vyzdvihla udržateľnú dopravu, obnovu budov a podporu obnoviteľných zdrojov. Podľa premiéra obyčajní ľudia získajú lepšiu verejnú dopravu, kvalitnejšie bývanie a zdravšie životné prostredie. Naozaj?

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) navrhuje obmedzenie vlakov zadarmo. Našťastie, nad ich zrušením rezort dopravy aktuálne neuvažuje. Ak neuvažuje dnes, bude zajtra? Železničná doprava je najekologickejšou dopravou a je vo verejnom záujme ju podporovať. Preto štát so ZSSK tradične uzatváral zmluvu, aby vykompenzoval jej straty z poskytovania služieb vo verejnom záujme. Ak bezplatná doprava pre študentov a dôchodcov znamená pre ZSSK výpadok tržieb vo výške 30 miliónov eur ročne, je povinnosťou štátu ju uhradiť. O to skôr, že nejde iba o podporu verejnej dopravy, no i sociálnej situácie rodín študentov (a nepriamo vzdelania) a dôchodcov. Cieľom by totiž mala byť aj sociálne spravodlivá transformácia.

Tým skôr, keď rezort dopravy vyčlenil 19,4 milióna eur na pomoc pre prevádzkovateľov autoškôl, školiacich stredísk na výcvik vodičov profesionálov či na pomoc pravidelnej medzinárodnej autobusovej dopravy, t.j. tým, „ktorí boli štátom výrazne obmedzení na činnosti z dôvodu pandémie“. Pre verejnú mestskú dopravu však nevyčlenil nič, lebo by asi musel v skrátenom legislatívnom konaní prijať zákon, ktorý by mu to umožnil. A o to záujem zrejme nemá.

Podľa plánu obnovy kvalitnejšie bývanie a zdravšie životné prostredie by mohlo pomôcť zabezpečiť skoro 530 miliónov eur na zlepšenie energetickej hospodárnosti rodinných domov. Pri avizovanom zvyšovaní cien energií by to bolo ešte žiaducejšie. Varovaním by však malo byť delenie dotácií z Environmentálneho fondu v r. 2008 do solárnych kolektorov či tepelných čerpadiel! Fond ich rozhodol prideliť vysokým štátnym úradníkom či známym vtedajšieho ministra životného prostredia aj na vyhrievanie bazénov. Premiér Fico vtedy predniesol pamätnú vetu: „Akonáhle sa vytvorí priestor na dotácie pre súkromné osoby na vylepšenie rodinných domov, vždy vzniká možnosť na subjektívne neetické správanie.“

A čo zdravie?

Jedným z piatich kľúčových smerov plánu obnovy je zdravie. Práve v ňom SR zaostáva najviac. Podľa indexu o kvalite života (Better Life Index) spomedzi 23 krajín OECD/EÚ je SR v ukazovateli zdravie na predposlednom mieste. Okrem iného (a je toho viac ako dosť!) k slabým výsledkom nášho zdravotníctva prispieva nedostatok lekárov a zdravotných sestier. Vie sa o tom už viac rokov. Pellegrini ako premiér vyzval slovenské lekárske fakulty, aby prijali viac nových študentov. Tak vznikla viac ako stovka Pellegriniho detí – nových medikov. Už v roku 2018 Slovenská lekárska komora varovala, že ani to nestačí.

V najbližších rokoch budeme potrebovať stavy doplniť o 1 100 všeobecných lekárov pre dospelých, ďalších 600 lekárov bude treba v starostlivosti o deti a ešte tisíce špecialistov a lekárov pracujúcich v nemocniciach.

Ak Eduard Heger pokladá za svoju prioritu na ďalšie roky Plán obnovy a odolnosti a v ňom zdravie, prečo vláda nezvýši dotácie pre slovenské lekárske fakulty, aby namiesto zvýšeného náboru zahraničných študentov, ktorí im plnia kasu, mohli prijať viac domácich uchádzačov o štúdium v budúcich školských rokoch?

© Autorské práva vyhradené

22 debata chyba
Viac na túto tému: #vláda SR #EK #verejná doprava #Eduard Heger #Plán obnovy a odolnosti