ÚS zakázal aj skrátenie volebného obdobia ústavným zákonom. Rozhádaná koalícia so vzájomne sa nenávidiacimi lídrami zistila, že vládnutie má zabetónované. Môže sa tiež opierať o podporu podstatnej časti médií a mimovládnych organizácií. Sem-tam ju kritizujú, ale nie v podstatných veciach. Odpúšťajú jej aj to, čo kritizovali u predchádzajúcich vlád a kvôli čomu kedysi pomáhali organizovať demonštrácie. Vláda sa tak cíti silná „v kramflekoch“. Preto rezignovala na politický dialóg s verejnosťou, ktorá s jej politikou a narábaním s mocou nesúhlasí. Teda na dialóg s väčšinou spoločnosti aj s množstvom svojich bývalých voličov. Sociálni partneri sú jej ukradnutí.
Osobitne sa to týka sľubovanej dobrovoľnosti očkovania. Čo na tom, že v januárovej rezolúcii PZ RE sa hovorí, že nikto nesmie byť pod žiadnym politickým, sociálnym ani iným tlakom, aby sa dal zaočkovať, a byť diskriminovaný za to, že nebol zaočkovaný, a podobne aj vo vyhlásení WHO. Vláda nemá záujem presviedčať nerozhodnutých ľudí prostredníctvom verejných diskusií odborníkov prezentujúcich odlišné argumenty v citlivej oblasti benefitov a rizík očkovania. Spolieha sa na nálepkovanie ľudí s nevhodnými názormi.
Miesto pokory arogancia a nátlak
Neodvolateľná vláda sa definitívne prestala zaklínať étosom „slušného Slovenska". Ten aj tak umrel pod vulgárnym nadávaním občanom, ktorí si dovolili 17. novembra protestovať proti vláde a potom spochybňovať opakované nútené plošné testovanie. Definitívne ho pochovalo vzájomné negustiózne osočovanie koaličných partnerov. Vláda stavila na otvorenú aroganciu moci. Ministerka spravodlivosti nám zvestovala, že vláda určuje ľuďom, ako majú žiť, či sa im to páči, alebo nepáči. Minister vnútra pendlerom odkázal, že protesty im absolútne nepomôžu, lebo mali dosť času dať sa zaočkovať.
Vlani na jeseň, keď vláda prvýkrát zradikalizovala svoju politiku, sa spoliehala na predlžovanie núdzového stavu zabraňujúce ľuďom protestovať. Teraz sa spolieha na svoju neodvolateľnosť, legislatívnu silu a sociálno-ekonomický nátlak na občanov, ktorí sa jej kvôli nedôvere nechcú podvoliť.
Premiér Heger nevidí žiaden veľký neúspech vlády. Ani mu nenapadlo, že pred spustením ďalšej drahej vakcinačnej kampane po neúspechu kampane Vakcína je sloboda, by v záujme zvýšenia dôveryhodnosti vláda mala pokorne poprosiť občanov o odpustenie. Veď jej opatrenia na elimináciu vírusového ochorenia boli také zúfalo neefektívne, že v úmrtnosti naň sme sa ku koncu druhej vlny ocitli medzi najhoršími štátmi sveta, za rozvojovými krajinami. Nepredložila občanom analýzu svojich chybných stratégií a neúčinných opatrení, ktoré spôsobili, že počtom obyvateľov porovnateľné štáty EÚ mali mnohonásobne menej úmrtí na covid ako Slovensko. Miesto toho sa urazila na tých občanov, ktorí jej kvôli fatálnym zlyhaniam nedôverujú tak hlboko, že odmietajú jej odporúčania, aby sa dali zaočkovať.
Keď ich už prirodzenou autoritou spolu s členmi Konzília odborníkov nevie presvedčiť, rozhodla sa 60% nezaočkovaných k vakcinácii doslova dokopať alebo si ich rozhodnutie kúpiť. Neprekáža jej, že motivácia k očkovaniu nadobúda podoby urážajúce ľudskú dôstojnosť. Ako napríklad ponuka jedného mäsokombinátu – tri kusy údeného kolena za vakcináciu. Z toho je jasné, že už vôbec nejde o zdravie ľudí.
Vláda svojím radikalizmom radikalizuje spoločnosť
Vlani na jeseň, keď vláda prvýkrát zradikalizovala svoju politiku, sa spoliehala na predlžovanie núdzového stavu zabraňujúce ľuďom protestovať. Teraz sa spolieha na svoju neodvolateľnosť, legislatívnu silu a sociálno-ekonomický nátlak na občanov, ktorí sa jej kvôli nedôvere nechcú podvoliť. Podporou novinárskych skupín, mediálnych domov, agentúr a mimovládnych organizácií, ktoré pred voľbami toľko investovali do vytvorenia „vlády zmeny“, si je istá z dvoch dôvodov.
Po prvé sa hanbia priznať si, že stavili na zlé politické kone – na antipolitické populistické zoskupenia politických podnikateľov, ktoré nie sú ani personálne, ani organizačnou štruktúrou, ani programovou výbavou a odborným zázemím schopné profesionálne a zodpovedne narábať s mocou a racionálne spravovať štát. Symbolom tejto nekompetentnosti, amaterizmu a neúcty k našej štátnosti sa stali plagiátori v ústavných funkciách a niektorí poslanci vládnucich strán správajúci sa tak bizarne, že to dejiny SR od 1. 1. 1969 nepamätajú. Po druhé si vláda podpornú propagandu aj priamo kupuje z peňazí daňových poplatníkov pod rúškom investovania do očkovacej kampane.
Časť novinárov na tlačových konferenciách opozície otvorene obhajuje aj tie najkontroverznejšie kroky členov vlády, vedome zamlčiava niektoré informácie a manipulatívne interpretuje reálne udalosti, keď nie sú v prospech vlády. Vrcholom je reakcia na odvolanie vyšetrovateľky IPZ D. Santusovej z prípadu. Po slušnosti pukol ďalší politický mýtus, na ktorom vláda stavala svoju legitimitu. Občania si tento dvojaký meter všímajú. Popri razantnom pritvrdení zo strany vlády sa stáva samostatným zdrojom prehlbujúcej sa krízy spoločnosti a radikalizácie jej významnej časti. Po zrušení referenda si frustráciu zo zlého vládnutia ventiluje protestmi. Nové denuncovanie protestujúcich politikmi a médiami krízu nevyrieši.