V roku 2010 sa predstava, že súkromný sektor dostane licenciu na transport astronautov do vesmíru, zdala ako vzdialený sen. Medzitým Muskova raketa Falcon 9 už vyviezla niekoľko astronautov na ISS, po druhýkrát v apríli tohto roku.
Nielen to. Pred štvrťrokom NASA oznámila, že uzavrela kontrakt so SpaceX na postavenie vesmírnej lode na dopravu astronautov na Mesiac do roku 2024. SpaceX porazila v súťaži o kontrakt v hodnote 2,9 miliárd USD dve iné spoločnosti. Jednou z nich bola Blue Origin patriaca zakladateľovi Amazonu Jeffovi Bezosovi. Podľa Forbesovho rebríčka najbohatších ľudí je Bezos prvým a Musk druhým najbohatším človekom na svete. Bezos, Musk a britský podnikateľ, ktorého princ Charles povýšil v r. 2000 do šľachtického stavu, Sir Richard (Branson) sa rozhodli nechať sa vyviezť do vesmíru vozidlami vlastnej produkcie.
Istý ekonomický týždenník pred pár dňami napísal, že Muskova SpaceX, Bezosova Blue Origin a Bransonova Virgin Galactic z nás urobia vesmírnych turistov. Z koho? Zo superboháčov? 18-ročný syn holandského finančníka za miesto na Bezosovej rakete New Shepard vraj zaplatil 28 miliónov USD. A je to naozaj nový malý krok pre človeka a veľký pre ľudstvo?
Kto zaplatil účet Bezosovi?
Bezos po návrate na zem povedal niečo, čo sa naňho vôbec nepodobá: „Chcem sa poďakovať každému zamestnancovi Amazonu a každému zákazníkovi Amazonu. Pretože vy, ľudkovia, ste všetko toto zaplatili.“ Komentátorka The Guardian dodala: „V pravom slova zmysle áno. A teraz by sme chceli svoje peniaze späť.“ A dodala, že odhadované náklady letu 5,5 mld. USD by mohli zachrániť pred hladom 37,5 milióna ľudí.
Hoci Amazon na americkom rebríčku najlepších a najhorších spoločností patrí v USA medzi lepších zamestnávateľov, odráža to viac nízke nároky opýtaných ako lákavé pracovné prostredie v Amazone. Naopak. Pracovné podmienky, ktoré mnohí nedokážu vydržať, minimálne mzdy, zákaz odborov sú tu na dennom poriadku.
„Vizionári“ ako Bezos, Musk a Branson nerobia nič inšie, iba to, čo im dovoľuje benevolentné správanie demokraticky zvolených vlád. Rozhodli sa privatizovať vesmír a pokiaľ sa tejto nespútanej trhovej exploatácii vesmíru neurobí koniec, svoj zámer dosiahnu. I za cenu, že klimatickú katastrofu pre tých, ktorí neutečú do vesmíru, urýchlia.
Branson, podnikateľská ikona vo Veľkej Británii, má povesť podnikateľa, ktorý na prvé miesto kladie zamestnanca. Svojmu leteckému personálu vo Virgin Atlantic však nedávno odporučil, aby si radšej zobrali 2-mesačné neplatené voľno, aby ich nemusel prepúšťať. A ani s Muskom ako zamestnávateľom nie sú žiadne žarty.
Bezosovi k jeho „najšťastnejšiemu dňu“ pomohli i daňoví poplatníci EÚ. Oželeli neodvedenú daň, lebo Amazon svoj európsky biznis registroval v luxemburskom daňovom raji. V roku 2018 v USA, ako i v roku predchádzajúcom Amazon odviedol nulovú daň!
Musk by svoj projekt SpaceX musel zabaliť, keby mu v poslednej chvíli neprišla na pomoc podfinancovaná NASA. Tá na pokyn Georgea Busha obrátiť sa na súkromný sektor si u Muska objednala 12 letov na ISS za 1,6 mld USD. Inými slovami, NASA zabezpečila projektu SpaceX to najdôležitejšie – platiaceho zákazníka. Nenadarmo sa Musk vyhlásil za najväčšieho fanúšika NASA. Napokon, aj s projektom Tesla by Musk bez dotácií vlády až do výšky 50 % sotva uspel. Zdá sa teda, že títo páni, ktorých geniálne podnikateľské a v prípade Muska i inžinierske schopnosti obdivujeme, sú tak trochu čiernymi pasažiermi či príživníkmi profitujúcimi na úkor verejných zdrojov.
Utekajme, už ide…(klimatická katastrofa)
Ktosi v diskusii na margo Bezosovho uveličenia nad pohľadom na Zem zhora poznamenal: „Možno jediným štartom rakety zanechal uhlíkovú stopu ako celé mesto.“ Uhlíková stopa Virgin Galactic's Unity do vesmíru sa podľa Bransona rovná iba obchodnému letu z Londýna do New Yorku, no podľa profesorky londýnskej University College E. Maraisovej je až stokrát väčšia.
Bezos a Musk majú ďalekosiahlejšie plány ako Branson, ktorý chce svoje raketoplány prepožičiavať na expresnejšie cestovanie medzi kontinentmi. Bezos chce presťahovať priemysel, ktorý znečisťuje zem, do vesmíru, aby „ochránil našu krehkú planétu“. Musk, ak sa mu nepodarí zachrániť našu planétu, chce osídliť Mars. To je jeho plán B: utiecť z potápajúcej sa lode, ktorú potápajú i multimiliardári ako je on sám.
A ak sa plán s Marsom nepodarí, aspoň vyťažiť, čo sa z komercionalizácie vesmíru vyťažiť dá. Muskova prvá expedícia do vesmíru Inspiration 4 zložená iba z civilov je určená na tento september.
„Vizionári“ ako Bezos, Musk a Branson však nerobia nič inšie, iba to, čo im dovoľuje benevolentné správanie demokraticky zvolených vlád. Rozhodli sa privatizovať vesmír a pokiaľ sa tejto nespútanej trhovej exploatácii vesmíru neurobí koniec, svoj zámer dosiahnu. I za cenu, že klimatickú katastrofu pre tých, ktorí neutečú do vesmíru, urýchlia.