Chvályhodná by bola snaha strán, keby neostávalo pri prázdnych rečiach (pardon, statusoch na sociálnych sieťach) a záväzkoch, ktoré zďaleka presahujú obdobie štyroch rokov. V skutočnosti sa podobajú sľubom bývalého režimu o komunizme: sľuby a náklady vznikajú dnes, vytúžená odplata o 35 až 40 rokov.
A bol to šláger už za starého KDH, aby výška dôchodkov odrážala počet vychovaných detí. Znelo to pekne a príťažlivo, akurát, že nikto nevedel, na čo to bolo dobré: ako motivácia pre mladých nie, lebo dnešné náklady človek pri zmysloch ťažko vymení za finančný sľub od akokoľvek milého súčasného politika, ktorý je splatný v ďalekej budúcnosti. (V skutočnosti je to politika, ktorá mieri na dôchodcov, lebo tí sú z pohľadu strán omnoho dôležitejší než malé deti.)
Pred mnohými rokmi sme s priateľmi z ministerstva školstva urobili jednoduchý projekt budovania a rozširovania škôlok. Reálne sme zrátali, že do roku 2020 môžeme dosiahnuť 95 % zaškolenosť skupiny 4– a 5-ročných detí (ku ktorým ale treba rátať aj deti s odloženým nástupom do školy), aj keď naším pôvodným úmyslom bola skupina 3– až 5-ročných. Získali sme politickú podporu nielen ministrov financií a školstva, ale aj predsedu vlády a pripravili dotačný program. Po peniazoch sa len zaprášilo (program mal potom viacero kôl), dokonca neskôr vznikli aj nejaké výzvy (drahšie) z európskych fondov a tému si prevzali nové politické strany.
Ak by ste mali na výber, vybrali by ste pre mladé rodiny finančne dostupné kvalitné verejné služby, prísľub vyššieho dôchodku alebo fotku politika s dieťaťom?
Pritom sme zistili, že súčasný previs dopytu po miestach v škôlkach vlastne väčšine vyhovuje. Pokiaľ ide o zainteresované skupiny, jediní nespokojní sú len mladí rodičia, aj to len niekoľko rokov, kým deti neodrastú. Spokojné s touto „shortage economy“ (nedostatková ekonomika) sú obce, ktoré ušetria na iné aktivity, napr. futbalové kluby, spokojní sú súčasní súkromní zriaďovatelia škôlok, ktorým sa pošťastilo dostať do siete škôlok, a preto majú nárok na štátne financovanie a strážia si svoju výnimočnú pozíciu, a spokojní sú aj príslušní poslanci a úradníci (väčšinou riaditeľky), ktorí prideľujú nedostatkový tovar.
Rovnako spokojní sú dodávatelia vybavení pre škôlky, zvlášť kuchyne, ktorým sa do štátnych regulácií podarilo dostať neuveriteľné pravidlá predražujúce ich zriadenie a prevádzku. Popravde, spleť regulácií, zodpovedných inštitúcií a žiadnej nápomocnej organizácie vytvára obrovskú bariéru „vstupu na trh“ zvlášť tých obcí, ktoré so škôlkou (za socializmu) nemali skúsenosť.
Zároveň je nedostatok miest v škôlkach problémom len dvoch typov regiónov: kde sa rodí veľa rómskych detí, a na tých našej spoločnosti nikdy nezáležalo, a kde sa robí biznis a obce raketovo rastú. A tam mladí majú na hypotéky a aj na súkromné škôlky mimo siete za tri a viac stovák eur mesačne na dieťa, tak nech makajú, však?
V súčasnosti máme v štátnych škôlkach 153-tisíc detí, v súkromných 8-tisíc a v cirkevných 6-tisíc detí. V skupine 3 až 5 rokov je ich spolu 136-tisíc, čo indikuje zaškolenosť 77,5 percenta. V skupine 4– a 5-ročných je zaškolenosť 83 percent.
Ak by ste mali na výber, vybrali by ste pre mladé rodiny finančne dostupné kvalitné verejné služby, prísľub vyššieho dôchodku alebo fotku politika s dieťaťom?