Príkladom zlyhania štátu bolo napríklad Albánsko, kde sa v čase transformácie z totalitného systému darilo novým elitám legitimizovať a neregulovať finančné investičné a pôžičkové schémy typu pyramídových hier. To viedlo až k masovému ošiaľu v zapájaní sa do takýchto schém a k povyšovaniu viery v bezprácny zisk nad dôveru vo svoje schopnosti.
Výsledkom bolo, že po krachu týchto spoločností v roku 1997 sa v krajine odohrali všeobecné vzbury, štátny bankrot a v podstate zrútenie štátu. Len čo veľká časť populácie prišla o celoživotné úspory a obyvatelia vyšli do ulíc rabovať a ničiť štátne inštitúcie, muselo situáciu upokojovať medzinárodné spoločenstvo aj s nasadením armády a nastoliť elementárny poriadok.
Otvárajte kasíno
Takzvaný kasínový kapitalizmus, postavený na vysokej miere rizika v investovaní a na viere v šťastenu, čomu sa podriadi celé fungovanie spoločnosti, teda povýšenie princípu náhody a šťastia na základný princíp úspechu, bol modlou aj mnohých reformátorov spoločensko-ekonomického systému Slovenska. Deregulácia sa síce spájala s heslami o väčších šanciach odmeniť aktivitu, snahu a húževnatosť jednotlivca, vo svojich dôsledkoch však zvyšovala princíp náhody pri dosahovaní šťastia. Nešlo o zvýšenie šancí a možností všetkých alebo väčšiny spoločnosti, ale o to, aby sa vytvorila trieda šťastlivcov, ktorí boli vždy v pravý čas na pravom mieste.
Verejnoprávna televízia sa spolu s Ministerstvom financií SR, zneužívajúc informácie o očkovaných, rozhodli premeniť obyvateľov Slovenska na ľudí prikovaných k televíznym obrazovkám, čakajúcich na zázrak.
Najnovší nápad Igora Matoviča s takzvanou očkovacou lotériou je len dieťaťom tej istej logiky kasínového kapitalizmu, no so zosilnením účinkov princípu šťastia o niekoľko úrovní vyššie. Aby tieto princípy Matovičov model využil, parazituje práve na štáte a na verejných inštitúciách. Tie takto pod jeho vplyvom ničia vlastný zmysel a demokratické funkcie. Stávajú sa už len čírymi nástrojmi kontroly a ovládania správania jednotlivcov, ktorým sa ponúka jediná možnosť, ako si zlepšiť postavenie – slepo veriť, že práve ja budem ten, na koho sa usmeje šťastena.
Iróniou je, že táto slepá viera sa presadzuje v oblasti týkajúcej sa očkovania a vedy, teda sféry tak silne vyžadujúcej sebaregulujúcu skepsu, teda kritické myslenie, zodpovednosť a poznanie základných fyzikálnych a biologických zákonitostí. Igor Matovič sa zdanlivo usiluje priviesť ľudí k dôvere vo vedu, no reálne ich tam chce dohnať slepou vierou v šťastenu v lotérii.
No aj na dosiahnutie takéhoto cieľa si zvolil najmenej racionálny postup. Viac ako k zvýšeniu zaočkovanosti povedie k zvýšeniu sledovanosti priameho prenosu z losovania víťazov lotérie. Namiesto povzbudenia nezaočkovaných k ceste za vakcínou usadí všetkých k obrazovkám. Ministerstvo financií totiž najnovšie nečaká na registráciu už zaočkovaných, ale bez vedomia očkovaných a v mnohých prípadoch aj proti ich vôli ich do súťaže registruje a zasiela im súťažné žetóny automaticky. Týmto sústavne zvyšuje počet súťažiacich, čím znižuje šancu na výhru každému zo zaregistrovaných. Nielenže takto znižuje šancu na výhru už zaočkovaným, no znižuje šance aj všetkým, ktorí by sa chceli do očkovania ešte len zapojiť.
Lotéria ako náboženstvo
Celá očkovacia lotéria je zjavne postavená na jedinom predpoklade. A to, že medzi ešte nezaočkovanými bude dostatok tých, pre ktorých bude viera vo veľmi nízku pravdepodobnosť veľmi vysokej výhry dostatočne silná na to, aby sa dali zaočkovať. Tento predpoklad však opomína dva iné dôležité súvisiace princípy. Jedným je fakt, že viera v nejakú šancu súvisí so skúsenosťou, že mi niekedy niečo vyšlo.
Teda platí to v prostredí tých, ktorí pravidelne alebo občasne tipujú, prípadne už niekedy niečo vyhrali. Ich viera nie je slepá, ale na základe drobnej výhry dáva pocit, že výhra môže byť aj vyššia a vyjsť to môže aj inokedy. Druhým je fakt, že pre mnohých ľudí v situácii, v ktorej si sami nedokážu zmeniť postavenie, je tipovanie a lotéria kompenzačnou stratégiou, ako získať peniaze. Vedie to často až k trénovanej pasivite a kultivovanej viere v šťastenu, potláčajúcej vieru vo vlastné sily, úsudok a vlastné schopnosti.
Verejnoprávna televízia sa spolu s Ministerstvom financií SR, zneužívajúc informácie o očkovaných, rozhodli premeniť obyvateľov Slovenska na ľudí prikovaných k televíznym obrazovkám, čakajúcich na zázrak. Prijatím množstva zložitých podmienok, za akých sa vylosovaný žreb môže stať naozaj víťazným, len naznačuje, že skutočným cieľom celej lotérie je len mediálna šou, paralyzujúca akékoľvek spájanie tejto akcie s očkovaním.
Po niekoľkých kolách súťaže tak v podstate zanikne aj dôvod účasti mnohých ľudí na podujatiach počas návštevy pápeža Františka na Slovensku. Možno práve oddelenie veriacich bažiacich po nádeji od tých, čo sa ženú za zázrakom, bude jediným pozitívnym dôsledkom celej lotériovej frašky.