Nízka mzda pracovné miesta nevytvára

Aj tento rok niektorí ekonómovia varujú, že ďalší nárast minimálnej mzdy poškodí zamestnanosť v chudobných regiónoch, lebo tamojšie firmy na jej zvýšenie nezarobia. Lenže mzdy zďaleka neovplyvňuje len ekonomická výkonnosť. Napríklad ženy sú stále platené horšie než muži, hoci výskumy opakovane dokazujú, že bez ohľadu na produktivitu ich práce.

17.09.2021 14:00
6

Ak má výška mzdy ovplyvniť zamestnanosť, musí sa nájsť niekto, kto je za ňu ochotný pracovať. Nikoho neprekvapuje, že výška sociálnych príjmov sa určuje podľa životných nákladov – rôzne dávky a príspevky majú ľuďom v núdzi pokryť základné životné náklady. Ale pri mzde akoby to neplatilo. Mnohí ekonómovia forsírujú nezmyselnú predstavu, že nízky základný plat bude vynikajúcou motiváciou pracovať v hospodársky zaostalých regiónoch. No ak minimálna mzda nepokryje životné náklady pracujúceho a jeho rodiny, pracovné miesto zostane neobsadené. Ľudia radšej zostanú neaktívni, lebo si takto znižujú výdavky, uskromnia sa, časť potravín si dorobia sami a občas si „privyrobia“ na čierno. To nie je teória – takto v praxi vyzerá životná stratégia tých, ktorí zistia, že sa im neoplatí pracovať.

Ešte nereálnejšia je predstava, že nízke mzdy povedú k ekonomickému oživeniu regiónu. Ľudia bez peňazí nebudú nakupovať, nebudú využívať služby. Naopak, ich prirodzenou reakciou je šetriť ešte prísnejšie. Ani investorov nepritiahnu nízke platy, ale kvalitná dopravná či telekomunikačná infraštruktúra, rýchle vybavovanie na úradoch, rozvoj potenciálneho trhu. Ani toto nie je teória, ale praktická skúsenosť z desiatok rokovaní s domácimi i zahraničnými podnikateľmi.

Odsúdiť ľudí v hladových dolinách na prácu za nízke mzdy nie je riešenie ich sociálnych a ekonomických problémov, ale zametenie týchto problémov pod koberec.

A najmä ich pritiahnu kvalitní pracovníci. Vysokú nezamestnanosť v niektorých regiónoch nespôsobuje privysoká minimálna mzda, ale čerství absolventi škôl, ktorí počas štúdia nezískali žiadne praktické pracovné skúsenosti. Alebo vysoký počet dlhodobo nezamestnaných, ktorých štát necháva úplne neaktívnych, nenúti ich a neponúka im zmysluplnú mentorovanú prácu, aby opäť získali pracovné návyky. Ale aj tisíce končiacich študentov, ktorým doteraz nikto úprimne nepovedal, že si vybrali štúdium, ktoré im neposkytlo kvalifikáciu, akú firmy požadujú.

Iba rok trval projekt Stopa absolventa, ktorý ponúkal detailný prehľad o kariérnom uplatnení absolventov všetkých slovenských škôl. Vrátane dĺžky hľadania zamestnania či ponúkanej mzdy. Nastavoval objektívne zrkadlo kvalite každej strednej a vysokej školy a deťom a ich rodičom poskytoval kvalitné informácie pre výber povolania i konkrétnej školy. Od vlaňajška už uplatnenie.sk neobsahuje žiadne nové údaje. Celoplošný zber údajov od firiem o tom, aké majú plány s náborom pracovníkov, už tiež skapal. A spustenie systému akreditácie rekvalifikačných programov prostredníctvom samotných zamestnávateľov, ktorí jediní v konečnom dôsledku rozhodnú, či záujemca o prácu je dostatočne kvalifikovaný, sa tiež nepohol ani o slepačí krok.

Pohromu pre hladové doliny nepredstavuje minimálna mzda. Pohromou je, že v Rudňanoch sa rozpadá školiace stredisko, ktoré ŽSR nevyužívajú a napriek opakovaným rokovaniam ho nepreviedli na obec, ktorá musí vedľa umiestnenú základnú školu prevádzkovať na dve zmeny. Pohromou je, že úrad rómskej splnomocnenkyne si ani nevšimol zrušenie grantovej výzvy na podporu sociálnych podnikov v marginalizovaných komunitách. Pohromou je, ako vyzerá doprava do Revúcej či Jelšavy.

Odsúdiť ľudí v hladových dolinách na prácu za nízke mzdy nie je riešenie ich sociálnych a ekonomických problémov, ale zametenie týchto problémov pod koberec.

© Autorské práva vyhradené

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
6 debata chyba
Viac na túto tému: #zamestnanosť #minimálna mzda