„Prosperita pre všetkých je základnou požiadavkou socializmu a kľúčovou zložkou modernizácie s čínskymi črtami,“ povedal na ňom generálny tajomník Si Ťin-pching. Jedna z replík varovala: „Musíme si dať pozor, aby sa to neskončilo ako s Veľkým skokom Mao Ce-tunga. Ten mal zabezpečiť rozmach čínskej ekonomiky a skončil sa fiaskom.“
Socialistické trhové hospodárstvo?
Znalec Číny Leo Moravčík vykresľuje, ako vyzerala Čína po Maovej dobrodružnej politike: Tretina Číňanov bola bez elektriny, 30 % Číňanov bolo negramotných, ročná spotreba mäsa bola 13 kg na osobu a HDP na hlavu bol okolo 200 USD. Za takýchto pomerov Ústredný výbor KS Číny v decembri 1978, t.¤j. o desať rokov neskôr ako v bývalom Československu, rozhodol o naštartovaní transformácie čínskeho hospodárstva na „socialistické trhové hospodárstvo“.
Reformu predložil Teng Siao-pching, čínsky Ota Šik. Jej hlavnou ideou bolo spojiť plán a trh. Presviedčal, že socializmus a trhová ekonomika nie sú nekompatibilné. Nebál sa natoľko „pravicovej úchylky“ ako kritiky zľava, ktorá ho obviňovala z toho, že presadzuje „kapitalistickú cestu“.
„Prosperita pre všetkých“ hlása, že koláč sa má deliť rovnomernejšie, že sa má zlepšiť sociálne zabezpečenie,verejné služby a dostupnosť bývania, atď. Nič z tohto trh sám nebol schopný dosiahnuť. Či sa to tentoraz v nedemokratickom čínskom režime podarí presadiť, je veľkou otázkou.
Nevieme, aký by bol výsledok Šikovej reformy. Isté je však, že v Stručnej histórii neoliberalizmu od Davida Harveyho štvrtým hlavným politickým nositeľom neoliberalizmu – popri Ronaldovi Reaganovi, Margaret Thatcherovej, generálovi Augustovi Pinochetovi – je uvádzaný Teng Siao-pching. Podľa Harveyho čínska reforma bola realizáciou neoliberalizmu s čínskymi charakteristikami a nie „socializmu s čínskymi charakteristikami“.
Isté je i to, že viac ako 40 rokov od začiatku Tengovej reformy to už nie je Čína po Veľkom skoku. Za ostatné desaťročie už dokonca prestala byť iba lacnou dielňou Západu. I keď ju sotva možno nazvať svetovým technologickým lídrom, pokrok, ktorý v tomto smere dosiahla, je obdivuhodný.
Dosiahla vrchol v tradičnejších technologických odvetviach, ale je lídrom i v produkcii slnečných panelov, v rozvoji telekomunikačných technológií, v produkcii superpočítačov, vo vesmírnych technológiách a pod. Jej cestná infraštruktúra: mosty, diaľnice, ale i rýchlovaky, ako uvádzajú titulky, „vyrážajú dych“.
Najväčšou negatívnou celebritou sa v ostatnom čase stala čínska spoločnosť Huawei, ale medzi najvýznamnejšími spoločnosťami podľa rebríčkov Fortune Global 500, Forbes Global 2000 a pod. na prvých desiatich priečkach kraľujú čínske spoločnosti: technologická spoločnosť TENCET, State Grid, China National Petroleum, Sinopec Group, ICBC a ďalšie.
Teng Siao-pching sa stal ikonou čínskeho ekonomického zázraku. Pri storočnici jeho narodenia v roku 2004 mu otvorili v Pekingu výstavu a médiá uvádzajú, že jeho rodné mestečko sa stalo turistickou atrakciou s múzeom dokumentujúcim Tengovu cestu ku sláve.
Čínske zdravotníctvo vyžaduje viac komunizmu
S takýmto názvom uverejnil americký časopis Foreign Policy v minulom roku názor na čínske zdravotníctvo. Uvádza, že 95 % Číňanov má síce zdravotné poistenie, ale to kryje iba časť zdravotných nákladov. Až 30 % hradí pacient na ruku – v porovnaní s USA je to asi trikrát viac. Dostať sa na ošetrenie vyžaduje čakacie lehoty „medzi minútami a mesiacmi“ i v závislosti od úplatku. Súkromné zdravotníctvo je pritom pre bežného Číňana cenovo nedostupné.
Čínsky model vytiahol stovky miliónov Číňanov z najhlbšej biedy. Autorka sa však odvoláva na údaje z roku 2015, podľa ktorých až 44 % chudobných rodín v dôsledku vysokých účtov za liečenie prepadá čoraz hlbšie. Dodáva, že zdravotníctvo v Číne nie je zamerané na pacienta, ale v duchu darvinovského kapitalizmu ten, kto má peniaze, prežije, kto nemá, trpí alebo zomrie.
Ani sociálne zabezpečenie starých Číňanov nie je výkladnou skriňou. Naopak: Donedávna bolo penzijným poistením pokrytých iba 55 % mestských zamestnancov a iba 12 % zamestnancov na vidieku. Iba koncom 90. rokov sa začalo vytvárať niečo ako tzv. priebežný dôchodkový pilier a neskôr aj dvoj-, či trojpilierový dôchodkový systém. Hlavná starostlivosť o starých pripadala na deti – bez dôchodkového bonusu ministra Milana Krajniaka.
Mal Teng vo všetkom pravdu? K jeho slávnym výrokom patrí nechať najprv zbohatnúť niekoľkých ľudí. Miera nerovnosti v čínskom kapitalizme dosiahla dnes takú mieru, že sa jej skoro ani americký kapitalizmus nevyrovná. Jedno percento najbohatších Číňanov vlastní 30,6 % národného bohatstva a 600 miliónov Číňanov žije zo 130 eur na mesiac.
„Prosperita pre všetkých“ hlása, že koláč sa má deliť rovnomernejšie, že sa má zlepšiť sociálne zabezpečenie, verejné služby a dostupnosť bývania, atď. Revidovať sa má fiškálny systém: znížiť nepriame dane, ktoré platia hlavne bežní ľudia, zaviesť progresívne zdaňovanie, dane z nehnuteľností a dane z dedičstva. Nič z tohto trh sám nebol schopný dosiahnuť. Či sa to tentoraz v nedemokratickom čínskom režime podarí presadiť, je veľkou otázkou.