Tie oslobodili kapitál spod „tyranie“ regulácií a umožnili presun priemyselnej výroby a tým aj pracovných miest do krajín s nižšími mzdami, laxnejšími environmentálnymi normami a so slabou ochranou práv pracujúcich. Ďalšie pracovné miesta zmizli v dôsledku automatizácie. Tieto procesy za sebou zanechali spúšť: chátrajúce továrne a rozpadávajúce sa mestá. Celá oblasť sa odvtedy označuje ako Hrdzavý pás. Detroit, Buffalo či Pittsburgh prišli v priebehu niekoľkých desaťročí takmer o polovicu populácie, príjmy zvyšného obyvateľstva výrazne klesli a začali sa rozvíjať sociálne patológie.
Medzi najpostihnutejšie mestá patril aj Cleveland. V polovici 20. storočia mal takmer milión obyvateľov, v roku 2018 už len o čosi viac než 380-tisíc. V roku 2019 sa stal mestom s najvyššou mierou chudoby v USA: v chudobe žilo 114-tisíc obyvateľov, z toho takmer 40-tisíc detí, teda takmer polovica detskej populácie. Ak chcú mestá ako Cleveland vykročiť z chudoby a zbaviť sa postapokalyptického výzoru, musia hľadať odpoveď na otázku, ako ľudí udržať na mieste a zabezpečiť pre nich dôstojné živobytie.
Prechod na lokálnu ekonomiku
Na začiatku príbehu, ktorý začal zdevastovanú mestskú krajinu meniť k lepšiemu, stojí výskumné centrum The Democracy Collaborative. Po dohode s mestom a ďalšími miestnymi inštitúciami vytvorili model založený na lokalizácii a demokratizácii ekonomiky. V Clevelande sídlia veľké nemocnice a univerzita, ktoré sú hlavnými ekonomickými aktérmi, no na rozdiel od iných firiem majú jednu črtu, ktorá je dôležitá pri dlhodobom plánovaní rozvoja miestnej ekonomiky: nie je veľmi pravdepodobné, že by sa z mesta odsťahovali. Ročne míňajú obrovské sumy na nákup tovarov a služieb potrebných na každodennú prevádzku. Veľa z týchto zdrojov však z mesta odchádzalo. Zisky plynuli do vreciek obyvateľov bohatých predmestí alebo na účty korporácií v daňových rajoch a miestne komunity zostávali uzavreté v začarovanom kruhu chudoby a deprivácie.
Riešenie je v zásade veľmi jednoduché. Tok zdrojov je potrebné presmerovať a udržať ich v lokálnej ekonomike. V Clevelande vznikol inkubátor na podporu rozvoja miestnych zamestnaneckých družstiev. Založili ho mesto a miestna rozvojová nadácia, nemocnice a univerzita. Vďaka inkubátoru začali postupne vznikať družstvá, ktoré zamestnávali výhradne ľudí z miestnych komunít a poskytovali služby práve nemocniciam a univerzite a postupne aj iným lokálnym firmám a inštitúciám. Ako prvá vznikla družstevná práčovňa. Okrem nemocníc patria medzi jej najdôležitejších zákazníkov domovy sociálnych služieb, zariadenia pre seniorov alebo hotely. Ďalšie družstvo poskytuje nemocniciam a ďalším inštitúciám energiu z obnoviteľných zdrojov.
Riešenie je v zásade veľmi jednoduché. Tok zdrojov je potrebné presmerovať a udržať ich v lokálnej ekonomike. V Clevelande vznikol inkubátor na podporu rozvoja miestnych zamestnaneckých družstiev.
Zatiaľ posledné družstvo obhospodaruje v meste hydroponickú farmu a dodáva zeleninu a bylinky nemocniciam a univerzite a tiež niekoľkým obchodom a reštauráciám. V relatívne krátkom čase vytvorili družstvá okolo 100 pracovných miest pre ľudí z miestnych komunít a cieľom je, aby ich počet narástol na tisíc.
Väčšina zamestnancov sú zároveň členmi družstva. Demokratická správa podniku zabezpečuje, že pracovné miesta zostávajú v komunite. Zostávajú v nej aj zisky. Viac zdrojov v rukách miestnych znamená rast lokálnej ekonomiky a nové pracovné miesta. Veľké clevelandské inštitúcie by služby nakupovali tak či tak, teraz však väčšia časť z nich zostáva v miestnej ekonomike, čím pomáhajú vytvárať udržateľné pracovné príležitosti priamo vo svojom okolí. Odberom energie z obnoviteľných zdrojov a nákupom lokálnych potravín znižujú aj svoju uhlíkovú stopu.
Inšpirácia pre Slovensko
Clevelandský model si čoskoro získal pozornosť a v rozličných podobách ho zaviedli aj ďalšie severoamerické mestá. Stal sa inšpiráciou aj pre anglický Preston, kde sa dôležitým motorom rozvoja lokálnej ekonomiky stalo verejné obstarávanie: od miestnych firiem a družstiev začali vo zvýšenej miere obstarávať tovary a služby verejné inštitúcie. Na podobnú cestu sa nedávno vydal aj Banskobystrický samosprávny kraj. Mnohé okresy a mestá na Slovensku pripomínajú po 30 rokoch neoliberálnych regulácií Hrdzavý pás. Miestna ekonomika stagnuje a chudoba nemizne. Patrí medzi ne napríklad aj okres Poltár, kde BBSK založil agrolesnícky sociálny podnik, ktorý bude zásobovať potravinami školy a domovy sociálnych služieb v regionálnej správe. Zverejnil aj zoznamy zaobstarávaných tovarov a služieb a vyzval miestne podniky, aby sa zapájali do verejných obstarávaní.
Nie je dôvod domnievať sa, že nám dominantné predstavy o ekonomickom rozvoji prinesú aj niečo iné než doteraz: koncentráciu moci a majetku, enklávy zmaru a chudoby či zdevastované životné prostredie. Lokalizácia a demokratizácia ekonomiky nám odpovede na všemožné krízy ponúka. Prinajmenšom môže zlepšiť životy konkrétnych ľudí, na ktorých dlho nikomu nezáležalo. Alternatív je viac než dosť a zmena nevyhnutná.