Hlavná téma kampane - Babiš

Od roku 1993 funguje v českej politike klasické pravo-ľavé delenie. Pravica presadzovala školné, poplatky v zdravotníctve alebo privatizáciu dôchodkov, ľavica tomu oponovala a jednotlivé pravicové „nevyhnutné a potrebné reformy“ zase rušila.

10.10.2021 15:00
16

Zlom prišiel v júni 2013, keď po policajnom zásahu padla pravicová vláda Petra Nečasa. V tej chvíli sa hlavnou deliace osou českej politiky stala otázka korupcie a vzťahu k deväťdesiatym rokom. Jednoduchý výklad hovoril, že 90. roky boli skorumpované, takže aj všetky strany, ktoré v tom čase existovali, sú skorumpované a je potrebné sa ich zbaviť. Na tejto rétorike vyrástlo politické hnutie ANO Andreja Babiša, ale aj rôzne strany Tomia Okamuru. Na antisystémovej rétorike a odmietaní tradičných strán získali svoju silu aj Piráti Ivana Bartoša.

AntiBabiš

Nespokojnosť s vládou Andreja Babiša vyvolala veľké protestné hnutie. Na demonštráciách v Prahe na Letnej alebo na Václavskom námestí sa schádzali aj stovky tisíc ľudí a demonštrovalo sa aj v okresných mestách. Pôvodne bol základný zjednocujúci motív protestov antikomunizmus: Andrej Babiš bol v komunistickej strane, bol v Štátnej bezpečnosti, a tak by nemal byť predsedom vlády. Demonštrácie navyše odmietali, že Komunistická strana Čiech a Moravy môže Babišovu vládu podporovať. Občianske protestné hnutie potom posilnila kríza spojená s pandémiou koronavírusu, v ktorej vláda často konala nepredvídateľne a nedomyslene. Veľkou akciou sa stalo namaľovanie tridsaťtisíc krížov symbolizujúcich zomrelých na koronavírus na pražskom Staromestskom námestí v marci 2021.

Pravica potom okrem nezvládnutia pandémie a antikomunistickej kritiky pridávala tiež kritiku priamych aj nepriamych sociálnych výdavkov – od zliav na cestovné pre seniorov a študentov po sociálnou demokraciou úspešne presadzované zvyšovanie penzií a miezd alebo obnovené vyplácanie nemocenskej od začiatku choroby. Témou bol premiérov mnohonásobný konflikt záujmov aj obvinenia z dotačných podvodov.

Andrej Babiš bol po celé končiace sa volebné obdobie hlavným pólom politického konfliktu, preto bolo už pred niekoľkými mesiacmi jasné, že vo voľbách zvíťazí buď on sám, alebo tí, ktorí naňho útočia. Je veľkým úspechom pravicovej koalície SPOLU (ODS, KDU-ČSL a TOP 09), že ako hlavnú volebnú tému sformulovala otázku budúcnosti Andreja Babiša a neopustila ju. Výsledok mobilizácia voličov pravice je najviditeľnejší zrejme v menších mestách a v bezprostrednom okolí veľkých miest. Podobne pravica dokázala svojich voličov mobilizovať aj minulý rok v krajských voľbách.

Ľavicový debakel

Tvárou kampane sociálnych demokratov sa stala ministerka práce a sociálnych vecí Jana Maláčová. ČSSD sa pokúsila tretím pólom kampane urobiť sociálnu otázku – problémy s nedostupnosťou a cenami bytov, zabezpečenie miest v škôlkach a služieb pre rodiny, udržanie verejných služieb od pošty po železničnú dopravu alebo kontrolu pracovných podmienok vo firmách. Hlavný konflikt o budúcnosť Andreja Babiša, ktorý bol formulovaný aj ako konflikt o západnú orientáciu krajiny, hrozbu nekontrolovateľného zadlženie štátu a zodpovednosť za tridsaťtisíc obetí koronavírusu, však rozšíriť nedokázala.

Andrej Babiš bol po celé končiace sa volebné obdobie hlavným pólom politického konfliktu, preto bolo už pred niekoľkými mesiacmi jasné, že vo voľbách zvíťazí buď on sám, alebo tí, ktorí naňho útočia. Je veľkým úspechom pravicovej koalície SPOLU, že ako hlavnú volebnú tému sformulovala otázku budúcnosti Babiša a neopustila ju.

Výsledok 4,65 percenta hlasov pre ČSSD a 3,6 percenta hlasov pre KSČM je, samozrejme, tiež daňou za účasť vo vláde Andreja Babiša. V oboch prípadoch však ide ešte viac o otázku vnútorného fungovania strán, schopnosť mobilizovať vlastných členov nielen k účasti vo voľbách a ponúkať verejnosti pod svojou hlavičkou nové osoby a témy. Volebná účasť bola približne o päť percent vyššia ako v predchádzajúcich voľbách, ale ani nižšia účasť by spomínaným ľavicovým stranám do Poslaneckej snemovne nepomohla. ČSSD v štyroch najväčších volebných krajoch prekonala päťpercentnú hranicu nutnú pre vstup do Poslaneckej snemovne len na severnej Morave. Komunisti päť percent nedosiahli nikde.

Víťazná pravica

Koalícia SPOLU a koalície Piráti a Starostovia majú v 200-člennej Poslaneckej snemovni väčšinu 108 hlasov a už v sobotu večer dali jasne najavo, že chcú zostaviť vládu. V tomto okamihu ide o jediný realistický koaličný scenár. S ohľadom na úspech oboch koalícií sa ťažko nájde pre súčasných predsedov nejaký relevantný vyzývateľ s inou vládnou koncepciou. Výnimkou by mohla byť Pirátska strana, ktorá vďaka krúžkovaniu voličov prišla o drvivú väčšinu mandátov a v novej Poslaneckej snemovni bude mať len štyroch zástupcov. Starostovia ich budú mať 33. Aj bez pirátskych hlasov by tak zvyšok pravice bol schopný zostaviť vládu.

Českú republiku teraz čakajú rokovania o novej vláde, ktoré pravdepodobne potrvajú niekoľko mesiacov. Svoju úlohu v tom bude hrať neochota Andreja Babiša vzdať sa moci. Pred voľbami sa hovorilo napríklad o možnosti vytvoriť veľkú koalíciu ANO a Spolu bez Pirátov a Starostov. Aj po voľbách o tom niektorí členovia ANO hovorili. S ohľadom na veľmi slabý pirátsky výsledok však pre takúto spoluprácu budú ťažko hľadať argumenty. Uhladených Starostov len ťažko možno vykresľovať ako antisystémovú hrozbu.

Veľkou neznámou zostáva zdravotný stav prezidenta Miloša Zemana a jeho sila dlhodobo aktívne zasahovať do procesu povolebného rokovania. Tak či onak, česká spoločnosť však teraz očakáva vznik vlády prozápadnej, ale neoliberálnej, zdôrazňujúcej individualizmus a osobnú zodpovednosť človeka.

© Autorské práva vyhradené

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
16 debata chyba
Viac na túto tému: #TOP 09 #stan #piráti #ODS #KSČM #KDU-ČSL #ČSSD #ANO #Andrej Babiš