Orbán sa revizionizmu nevzdal

Maďarský premiér po stretnutí so slovenským kolegom v Ostrihome (pod ruskou a maďarskou zástavou) zastavil vytváranie maďarského štátneho fondu na skupovanie slovenskej pôdy. Euforické vyjadrenia o veľkom diplomatickom víťazstve Eduarda Hegera však nie sú namieste. Viktor Orbán sa tým ani v najmenšom nevzdal svojej politiky spájania maďarského národa ponad hranice vytváraním právnych a inštitucionálnych väzieb medzi maďarským štátom a Maďarmi, ktorí sú občanmi susedných štátov.

19.10.2021 14:00
debata (13)

„Naprávanie“ trianonskej traumy je oficiálna vládna politika

Už za jeho prvej vlády padlo rozhodnutie pokladať maďarské menšiny v Karpatskej kotline za štátotvorný faktor a národnú politiku zmeniť na národnú integráciu. Zsolt Németh roku 2000 o tom povedal, že „celé maďarstvo má traumu Trianonu“ a „Slovensko by mohlo byť reláciou, na ktorej možno dokázať, že existuje riešenie“. Prvým pokusom uplatniť jurisdikciu maďarského štátu na území iných štátov bol tzv. krajanský zákon z roku 2001. Poslanec za Slobodných demokratov Tamás Bauer túto koncepciu už vtedy označil za „mäkký iredentizmus“, bez územných nárokov.

Po víťazstve Fideszu ústavnou väčšinou roku 2010 sa vytváranie spomínaných inštitucionálnych väzieb dialo cez rozdávanie maďarských pasov a volebného práva v Maďarsku zahraničným Maďarom. Na Slovensku to síce narazilo na odpor Ficovej vlády, ale inde Fideszu takto pribudol milión voličov. Koncepcia reintegrácie sa stala východiskom nielen zákona o dvojakom občianstve, ale aj ústavným princípom. V článku D Základného zákona sa uvádza, že „Maďarsko, vychádzajúc zo spolupatričnosti jednotného maďarského národa, nesie zodpovednosť za osud zahraničných Maďarov".

4. jún sa stal Dňom národnej spolupatričnosti. Na Kossuthovom námestí vybudovali monumentálny pamätník, na stenách ktorého sú uvedené maďarské mená 12 537 miest a obcí Uhorského kráľovstva z roku 1913. Vrátane zhruba 2 500 názvov, ktoré boli pomaďarčené, hoci v nich nežilo žiadne maďarské obyvateľstvo. Každé štvrté či piate auto malo nálepku mapy „veľkého Maďarska“. Súčasťou tejto „národnej politiky“ je aj používanie názvu Félvidék na označenie dnešnej Slovenskej republiky, ako to nedávno znovu predviedol László Kövér počas neohlásenej návštevy Slovenska.

Zavŕšením koncepcie reintegrácie sa stal Wekerleho plán hospodárskej integrácie Karpatskej kotliny s Maďarskom z roku 2012. Teda budovanie hospodárskych väzieb maďarského štátu s podnikateľmi maďarskej národnosti v susedných štátoch. Jedným z jeho vyústení mal byť nákup poľnohospodárskej pôdy na území južného Slovenska.

Orbánovi slovenskí spojenci

Je správne, že sa spustili prípravy odpovede na túto hrozbu v podobe zmien domácej legislatívy a preskúmania súladu maďarských postupov s európskymi pravidlami poskytovania štátnej pomoci a neprípustnosti diskriminácie na etnickom základe. To však nerieši podstatu problému. Tou je fakt, že na Slovensku rastie fascinácia Orbánom. Jeho veta z rozhovoru pre konzervatívny web „dnes už neexistuje liberálna demokracia, s liberálmi vediem zápas o slobodu“ vzbudila u viacerých politikov také nadšenie, že jeho útoky na základné slovenské národnoštátne záujmy prehliadajú ako akýsi gavaliersky delikt, ktorý sa prekoná schválením nejakých zákonov.

Utlmením skupovania pozemkov sa Orbán usiluje u našich národných konzervatívcoch vyvolať dojem, že boj za kresťanskú iliberálnu strednú Európu vzdorujúcu pod jeho vedením „liberálom z Bruselu“ je dôležitejší ako ochrana Slovenska pred plazivým mäkkým revizionizmom a iredentizmom.

Viktor Orbán projekt zastavil z taktických dôvodov. Po vynútenom odchode z EĽS sa mu nepodarilo založiť novú frakciu v Európskom parlamente (EP). Preto chce aspoň udržať takú V4, na podporu ktorej sa pred nastávajúcimi parlamentnými voľbami bude môcť odvolávať pri stupňovaní konfliktu s EK, EP a časťou ER, keď mu už chrbát nekryje CSU a EĽS.

Spor o baňu Turów medzi Poľskom a Českom môže V4 oslabiť. Zatiaľ nevedno, aká línia voči jeho politike sa presadí v novej českej vláde. Tá navyše nemá záujem ísť do konfliktu s komisárkou V. Jourovou. Preto Orbán nestojí o konflikt s našou pravicovou vládnou koalíciou. Najmä keď sa Igor Matovič ešte ako premiér dal doslova vodiť za ruku veľkomaďarským nacionalistom Györgyom Gyimesim, disponujúcim exkluzívnymi vzťahmi so špičkami Fideszu, a bez akýchkoľvek sankcií mu dovolil bezprecedentným spôsobom uraziť slovenskú diplomaciu. Tento poslanec OĽaNO každú kritiku svojich inovovaných durayovských revizionistických politických predstáv vyhlasuje za hungarofóbiu. Koaličného ministra Korčoka nazval protiorbánovským džihádistom a nič sa mu nestalo!

Orbán dobre vie, že na Slovensku má veľa sympatizantov s jeho zvláštnym výkladom základných hodnôt EÚ zafixovaných v preambulách Lisabonskej zmluvy a Charty základných práv EÚ. Spojencov v ťažení proti „liberálnemu Bruselu”, za „kresťanskú Európu” a proti liberálnej demokracii má nielen v politických kruhoch. Symbolicky to dosvedčujú napr. titulky komentárov „Prečo Slovensko nemá svojho Orbána“ či „Západ nedokáže prijať, že konzervatívna alternatíva je úspešnejšia ako liberálna“.

Utlmením skupovania pozemkov sa Orbán usiluje u našich národných konzervatívcoch rôznej proveniencie vyvolať dojem, že boj za kresťanskú iliberálnu strednú Európu vzdorujúcu pod jeho vedením „liberálom z Bruselu“ je dôležitejší ako ochrana Slovenska pred plazivým mäkkým revizionizmom a iredentizmom.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #Viktor Orbán #Fidesz #konzervativizmus #maďarská iredenta #revizionizmus