Mení sa visegrádska štvorka na V2+2?

Vnímanie minilaterálneho zoskupenia Vyšehradskej skupiny je často kontroverzné, či už medzi obyvateľmi krajín V4, ich predstaviteľmi, alebo inými štátmi. Táto 30-ročná organizácia dokáže nájsť zhodu na rôznych témach, akými sú napríklad verejnosti dobre známe povinné kvóty a migrácia.

20.10.2021 14:00
debata (3)

Existuje však množstvo oblastí, v ktorých krajiny nachádzajú zhodu čoraz zriedkavejšie, a zdá sa, že dynamika skupiny sa mení skôr na formát V2+2, teda Slovensko a Česká republika + Maďarsko a Poľsko.

Zaujímavé zistenia

Nová publikácia v anglickom jazyku s názvom „Minilateral Cooperation in the EU: Internal Cohesion, Group Dynamics, and Voting Behaviour of Selected State Blocks“ skúma spoluprácu a podobnosť hlasovania krajín v minilaterálnych zoskupeniach v Rade Európskej únie. Štúdia ukázala, že V4 vykazuje klesajúcu podobnosť hlasovania a rozdielnosť názorov, ktorá nie je vnímaná len v rámci skupiny, ale aj medzi ostatnými krajinami únie.

Za tridsať rokov existencie sa niektoré veci nezmenili. Skupina V4 stále predstavuje formálny a inštitucionali­zovaný formát s rotujúcimi predsedníctvami a pravidelnými formálnymi a neformálnymi koordináciami pred stretnutiami Rady EÚ. Dáta však ukazujú, že to, čo krajiny spája, nie je ani tak podobnosť hlasovania, ale skôr schopnosť spoločného blokovania návrhov, ktoré má stúpajúci charakter. Tento imidž potvrdzujú aj vysokopostavení diplomati ostatných krajín EÚ, ktorí pre štúdiu poskytli rozhovory.

Jeden český diplomat blokovanie návrhov opísal takto: "Oni (zvyšok EÚ) nám hovoria, čo máme robiť, a sú prekvapení, keď to nespravíme.“ Témy, proti ktorým sa krajiny V4 dokážu zomknúť, sú najmä životné prostredie, zdravie, energetika, priemysel a výskum. Ak sa však pozrieme na podobnosť hlasovania štátov, eufória zo spolupráce upadá. Dáta ukazujú, že štáty V4 majú nižšiu podobnosť hlasovania medzi sebou ako majú s krajinami Pobaltia, Rumunskom, Gréckom a ďalšími.

Krajiny V4 by však mali zvážiť, či v situácii, keď sa ukazuje väčšia rozdielnosť názorov, by nebolo pre dobro zoskupenia lepšie spoluprácu stlmiť, a keď bude názorová zhoda vyššia, zintenzívniť ju.

Má V4 identitu?

Dáta takisto ukazujú dôležitý fakt, že Slovensko a Česko hlasujú podobne výrazne častejšie. Ak sa napríklad pozrieme na poradie podobnosti hlasovania Česka, na druhom mieste môžeme vidieť Slovensko, ale Maďarsko a Poľsko sú až na 20. a 21. mieste. Hlasovania takisto ukazujú, že Slovensko a Česko sa na základe hlasovaní viac približujú k politikám európskej integrácie. Pre korektnosť však treba povedať, že Slovensko je pomerne konsenzuálny partner vo V4, pretože sa nachádza v prvej pätke podobnosti hlasovania ostatných troch krajín. Pre Slovensko sú však omnoho významnejší partneri v podobnosti hlasovania napríklad Litva, Francúzsko (ktoré však blokuje návrhy zriedkakedy), Cyprus alebo Estónsko.

Ponúka sa teda otázka, či Slovensko a Česko nebenefitujú z členstva vo V4 len v kontexte blokovania návrhov. Jeden švédsky diplomat v tomto kontexte povedal: „Ak sledujete súčasnú politiku, niekedy sa čudujete, čo má vlastne Česko z visegrádskej spolupráce v kontexte značne odlišných pohľadov vo V4." Na otázku skupinovej identity odpovedali respondenti rôzne. Krajiny Beneluxu definujú svoju identitu prostredníctvom spoločného trhu. Pri V4 však zhoda na spoločnej identite dosiahnutá nebola. Jeden slovenský diplomat dokonca povedal, že podľa neho V4 žiadnu identitu nemá.

Visegrádska štvorka pritom nie je pre Slovensko jedinou možnosťou minilaterálnej spolupráce. Kým Maďarsko sa spolieha najmä na V4, Slovensko je členom viacerých formátov, z ktorých dokáže profitovať. Ide napríklad o Slavkovský formát, kde dokáže Slovensko lepšie presadzovať európske hodnoty, alebo formát Trojmoria, ktorý zahŕňa 12 krajín a množstvo politických oblastí. Vhodný krok pre Slovensko pritom vôbec nemusí byť rozbitie V4. Krajiny by však mali zvážiť, či v situácii, keď sa ukazuje väčšia rozdielnosť názorov, by nebolo pre dobro zoskupenia lepšie spoluprácu stlmiť, a keď bude názorová zhoda vyššia, zintenzívniť ju.

Ďalšie krajiny

V prípade Beneluxu priniesla štúdia zaujímavé zistenia, podľa ktorých Belgicko, Holandsko a Luxembursko nie sú medzi sebou najväčšími partnermi v hlasovaní. Treba však dodať, že spolupráca a podobnosť hlasovania medzi Belgickom a Luxemburskom je podľa dát stále pomerne dobrá, odklon nastáva pri Holandsku. Dáta ukazujú, že Holandsko sa nachádza až na 20. a 21. mieste v podobnosti hlasovania s ďalšími dvomi krajinami Beneluxu.

Štúdia ukázala, že výsledok hlasovania môžu ovplyvniť aj iné, menej známe faktory. Jedným z nich je jazyková blízkosť, ktorá môže hrať rolu v niektorých zoskupeniach, napríklad v Beneluxe. Aj keď sú stretnutia v anglickom jazyku, belgický a luxemburský predstaviteľ sa ľahko môžu porozprávať aj vo francúzskom jazyku, čo pre holandského predstaviteľa v takej miere neplatí. Rovnaký trend sa dá pozorovať aj vo V4 medzi Slovenskom a Českom. Štúdia sa však netýkala len V4 a Beneluxu. Aj na príklade ostatných krajín ukázala zaujímavé zistenia.

Tie si bude možné vypočuť 21. októbra na konferencii všetkých autorov alebo 22. októbra na národnej prezentácii. Bližšie informácie na facebookovej stránke Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #hlasovanie #V4 #Benelux #Vyšehradská skupina
Flowers