Jej kandidáti vyhrali v Miláne, Neapole a Bologni už v prvom kole s výraznou nadpolovičnou väčšinou. Výsledok v Miláne je vážnym mementom najmä pre vodcu Ligy Salviniho, lebo jeho Liga sa nie náhodou predtým volala Liga Severu a teraz pravica vyhrala iba na juhu v Calabrii.
Dobré vyhliadky z predvolebných prieskumov sa vo voľbách nepotvrdili ani pre Talianskych bratov a doterajšia najsilnejšia strana Hnutie 5 hviezd, napriek víťazstvu ľavicového zoskupenia, ku ktorému sa hlási, výrazne stratilo. Príde o miesto starostu v Ríme, kde jeho kandidátka, doterajšia starostka Virginia Raggi skončila hlboko v poli porazených.
Prítomnosť Maria Draghiho na čele vlády, ktorého podporuje skoro celé politické spektrum, dokazuje, že Taliani dávajú prednosť vecnému riešeniu reálnych problémov krajiny, pred silnými rečami protestujúcich politikov.
Salvini prehru otvorene priznal, hoci treba dodať, že jeho voliči nie sú v Miláne, ale skôr na lombardskom vidieku. Miláno je viac teritóriom Berlusconiho a ten svojim dvom partnerom v pravicovom zoskupení veľmi nepomohol, keď vyhlásil, že Liga a Talianski bratia nie sú so svojimi protieurópskymi, nacionalistickými a antivaxerskými postojmi vhodní do vlády. Na jeho vyhlásení vidno, ako sa dá byť v politike elastický, keď treba reagovať na zmenenú situáciu. Aj naši občania si budú pamätať Berlusconiho spred desiatich rokov, keď brojil proti EÚ, prijatie eura pokladal za najväčšiu skazu pre talianske hospodárstvo a svojim vystupovaním v európskom parlamente spôsobil, že sa Taliani červenali a zvyšok Europy sa zabával. Dnes tvrdí, že EÚ musí byť silnejšia a jednotnejšia, ak má vo svete niečo znamenať. Ani eurá z fondu obnovy mu už nevadia.
Z výsledkov volieb komentátori usudzujú, že sa Taliansko možno vracia k dvojpolovému systému, keď proti ľavému stredu bude stáť radikálnejšia pravica so Salviniho Ligou a Talianskymi bratmi Giorgie Meloni. Zdá sa, že práve dovtedajšie ostré postoje týchto dvoch strán proti EU, proti migrantom a proti očkovaniu, keď sa stavali skôr na stranu antivaxerov, nenašli u obyvateľstva odozvu, ako očakávali.
Nebolo to až také prekvapujúce. Prítomnosť Maria Draghiho na čele vlády, ktorého podporuje skoro celé politické spektrum, dokazuje, že Taliani dávajú prednosť vecnému riešeniu reálnych problémov krajiny, pred silnými rečami protestujúcich politikov. Taliansko dostane v rámci fondu obnovy 260 miliárd dolárov, je to najštedrejší prídel spomedzi všetkých štátov v rámci EU. Niektoré bohatšie krajiny, ktorým sa ušlo oveľa menej, skepticky poznamenali, že vlastne celý fond obnovy sa vytvoril najmä na to, aby udržal zadlžené Taliansko v zóne eura. Taliani ten odkaz pochopili, politické strany si uvedomili, že sa treba správa pragmaticky, na chvíľu odložili spory a spoločne si na rozdeľovanie peňazí vybrali renomovaného bankára.
Rozhádanou politickou scénou sa Taliansko v mnohom podobá na Slovensko, ale v reakcii na súčasnú situáciu je o krok pred nami. Pandémia covidu ich poučila, že pri riešení niektorých problémov je zdôrazňovanie nacionalizmu vážnou prekážkou a v rámci štátu sa politici musia správať zodpovedne a podporiť opatrenia, ktoré na základe vedeckých poznatkov príjme vláda a parlament. Taliansko má pomerne vysokú mieru zaočkovanosti, napriek tomu vláda neváhala nariadiť povinné očkovanie pre všetkých štátnych zamestnancov.
U nás máme k pokoju a rozumnému riadeniu štátu stále ďaleko. Ešte sme sa nenaučili, že hoci nám momentálne vládne niekto, o kom máme silné pochybnosti, pokiaľ prijíma rozhodnutia, ktoré sú vo verejnom záujme a odobrí ich odborná verejnosť, treba ich rešpektovať a správať sa disciplinovane. Veľkým krikom sa dobre rady nedávajú.
V Taliansku je Draghiho vláda výsledkom pragmatického kompromisu medzi vládou a opozíciou, lebo situácia si to vyžadovala. My zatiaľ máme predsedu vlády, ktorý musí poslúchať svojho straníckeho šéfa a ministra financií, ktorý vlastný biznis zveril manželke, aby sa mohol venovať tomu, čo ho najviac baví – šoubiznisu. Vo vláde je však veľmi žiadúca jedna nudná vlastnosť – zodpovednosť. A tá sa týka nás všetkých, aj keď si to neuvedomujeme. Možno by mal aj náš bývalý predseda vlády pripomenúť svojej manželke, aby nabádala svoju dcéru k zodpovednému správaniu. Veď vieme, že otca pripravovala na štátnu návštevu.
Ako to chodí sa zodpovednosťou nám už pred dva a pol tisíc rokmi ukázal vtedajší vodca Atén Periklés. Požiadal svoju manželku, aby povedala ich synovi, že sa nemôže správať ako rozmaznané dieťa vplyvných rodičov, lebo na ňom leží veľká zodpovednosť. Manželka namietla, že dieťa predsa nič nemôže. Perikles jej vysvetlil: je to dieťa, ale ono rozkazuje tebe, ty rozkazuješ mne, ja rozkazujem Aténam a Atény rozkazujú svetu. Ktovie, možno treba začať so zodpovednosťou u Klárky a potom by sme ju mali nasledovať všetci, na čele s politikmi.