Túto zodpovednosť náhle vnímajú iní zodpovední tak, až by sa mohlo zdať, akoby nám po celý čas Ústava Českej republiky klamala a „srdce Európy" v skutočnosti nebolo parlamentnou, ale prezidentskou republikou.
Zemanova kamarila
Nezačínajme však zhurta, pozrime sa na situáciu krok po kroku. Vrchný veliteľ armády si pre svoju chorobu ani nemohol „zvoliť" lepší čas. Čoraz neprehliadnutejšie dôsledky jeho krajne nezdravého životného štýlu si vyberajú svoju zatiaľ najťažšiu daň. Chátrajúci prvý občan republiky už predtým postupne na minimum obmedzil zahraničné i domáce pracovné cesty a ani sa netajil nutnosťou takzvaných „pyžamových dní“ – teda rastúcou únavou a závislosťou od „dvora".
Paralely k staručkým mocnárom, tieňom samých seba, chradnúcim vladárom závislým od kamarily vystúpili do popredia samy celkom pozvoľna. V prípade Pražského hradu sa zvýraznila všeobecne známa mocenská klika s problematickými vzťahmi k zákonom alebo s úzkymi väzbami na Kremeľ. Panoptikum, v ktorom sa o ťažkej Zemanovej chorobe hovorí s bezohľadnou nešikovnosťou, evokuje posledné Brežnevove roky…
V prípade Pražského hradu sa zvýraznila všeobecne známa mocenská klika s problematickými vzťahmi k zákonom alebo s úzkymi väzbami na Kremeľ. Panoptikum, v ktorom sa o ťažkej Zemanovej chorobe hovorí s bezohľadnou nešikovnosťou, evokuje posledné Brežnevove roky…
Vážne prezidentove neduhy sa stali verejnou témou číslo jeden najmä preto, že sa presne kryjú so začiatkom povolebného rokovania, do ktorého má „hradný pán" čo hovoriť. Tým skôr, že je to všetkými masťami mazaný stratég, ktorý ikskrát prekročil rámec ústavne daných právomocí. Posledné roky s ľahkosťou servírovanou na striebornej tácke zložitej právno-politickej situácie predsedu vlády Andreja Babiša, ktorý sa od prezidentovej ľubovôle stal doslova závislým.
Teraz alebo nikdy!
Keď volebný boj pre premiéra nedopadol najlepšie, mohol sa azda ešte utešovať hypotetickou nádejou na nový kabinet. Ten by sa stal prezidentským „majsterštukom“, ktorým by prvá priamo volená hlava štátu korunovala svoje machiavelistické dielo. Lenže Miloš Zeman v sídle českých kráľov nepobudne ešte dlho. Ak vôbec. O jeho chabom zdraví sa snažil čo najdlhšie zahmlievať a klamať jednak najužší kruh „dvoranov", motivovaných (často zrejme nekalými) vlastnými záujmami, ale využili ho aj ľudia z opačnej strany. Veteránovu indispozíciu sa okamžite pokúsili zužitkovať predovšetkým všetci odporcovia zemanovsko-babišovského tábora. Teraz alebo nikdy!
Zrazu sa zdvihla nebývalá vlna všeobecného záujmu o prezidentov život, akoby vo svete ani nič iné neexistovalo. Najmä jeho úhlavní nepriatelia sa stále predháňajú v prianiach čo najlepšieho zdravia, aby vzápätí prešli k podstate veci – ako by sa dalo prezidenta rýchlo odstaviť od moci na základe zdravotných príčin? Samozrejme, nie natrvalo, len dočasne, všakže. Chceme ho predsa chrániť…
Skutočných motívov k „štátotvornému" činu je ako maku. Niektoré majú dávno zlosť na väzby medzi Hradom, Moskvou, Pekingom a ktoviekým ešte. To sú napríklad obľúbené témy jednosmerne zameranej verejnoprávnej Českej televízie. Iní, konkrétne straníci, sú značne vyhladovaní po rokoch pôstu bez vrcholnej moci a prívodu peňazí a prednostne sa usilujú podkopnúť stoličku doterajšiemu premiérovi, ktorý má už aj tak poriadny kus masla na hlave. Vysať z populistického multimiliardára Babiša krv pomocou štátneho aparátu, to by bolo niečo! Nabudúce by plánovaná pravicová koalícia nemala žiadnu porovnateľnú konkurenciu, keďže bratislavský rodák sám predátorsky odrovnal všetkých vlastných ľavicových spojencov.
Šanca ODS
Nesmierne aktívny je v boji za plnú funkčnosť otčiny predseda Senátu Miloš Vystrčil z Občianskej demokratickej strany (ODS). Ani jemu sa nedá uprieť priamočiara logika, akokoľvek je maskovaná – čím iným než najsvätejšími záujmami národa. Čiastočne môže dosiahnuť zmenšenie tradičného ľudového nesúhlasu so samotnou existenciou hornej parlamentnej komory (jej moc vyautovaním prezidenta automaticky vzrastie).
Rovnako ako súbežne ľahko dopomôže materskej ODS k sformovaniu novej vlády. Opätovne tým zároveň pohladí ego verejnoprávnej mediokracie, ktorá druhému najvyššiemu ústavnému činiteľovi div nebozkávala nohy po jeho provokatívnej návšteve Taiwanu, kde zopakoval variáciu na Kennedyho berlínsky prejav: „Som Taiwanec." Na takýchto základoch už možno postaviť kandidatúru na budúceho „najvyššieho". Je to len otázka času. A Zemanovho zdravia.