Horského naplnené prognózy
Stojí za to pripomenúť si, že politológ M. Horský v knihe Politické hry už v roku 2016 upozorňoval, že nielen na Slovensku sa začína strácať dôvera v tradičné politické elity a presadzuje sa nový jav – tzv. antipolitika. Osobnosti a občianske združenia bez programu, bez konkrétnych riešení, zato plné gest, upozornení a teatrálnosti, zavážia viac ako zavedené strany, ktoré nedokážu odpovedať na výzvy nového sveta.“ Horský o ambíciách strany Nová väčšina napísal: „Lipšic je svojím spôsobom podivný vyšetrovateľ a ešte podivnejší sudca, čo má dočasne svoj ohlas. Ťažko to však postačí na vstup do parlamentu. Zo sľúbeného dominátora pravicovej scény sa strana NOVA mení na represívny orgán.“
Účasť OĽaNO v parlamente označil tento politológ za „danajský dar pána Sulíka slovenskej politike. Nie menším dielom sa na ňom podpísala časť médií, ktorá s náramnou radosťou citovala infantilné repliky lídra Obyčajných, ktorý pertraktoval klebety z Koaličnej rady Radičovej vlády." O tejto strane štyroch ľudí napísal, že „je zbavená verejnej kontroly, a preto je politicky nevypočítateľná a v pravom slova zmysle nepoužiteľná do vlády“. Pred druhým kolom prezidentských volieb 2014 Horský povedal, že časť občanov sa rozhodla, že „krajinu lepšie povedie milionár a politický zelenáč Andrej Kiska. Je to vážne varovanie pre krajinu, ktorá je riadená zastupiteľskou demokraciou… Je jasné, že Kiska je antipolitický kandidát, ktorému sa podarilo zviesť k sebe všetky sily nespokojné so súčasnou politikou.“
Jeden volebný obvod sa však ukázal byť perfektným nástupiskom pre vlnu populistických antipolitických a protisystémových strán zložených čisto na marketingovom výkone lídra.
Horský upozorňoval občanov, aby „uvážlivo nakladali s tzv. protestnými hlasmi. Takýto vzdor proti zavedeným politickým stranám môže v konečnom dôsledku priniesť viac zla ako osohu. Kométy antipolitiky a extrémizmu väčšinou zhasnú a upadnú do ešte väčšieho bahna korupcie a extrémizmu.“ Jeho varovanie ostalo nevyslyšané. Politickým podnikateľom a majiteľom antipolitických strán bez vybudovaných a fungujúcich straníckych štruktúr v regiónoch a bez členskej základne sa podarilo využiť nespokojnosť s dlhým a chybami sprevádzaným vládnutím Smeru-SD na získanie bezprecedentného zisku 95 mandátov.
Pokusy o východiská
Spravovanie krajiny takýmto typom politických subjektov rýchlo viedlo k bezprecedentne rýchlemu a hlbokému pádu dôveryhodnosti „vlády zmeny a slušného Slovenska“. Prvým pokusom o zmenu spôsobu vládnutia bola petícia za referendum o predčasných voľbách, ktorú v ťažkých podmienkach podpísalo v krátkom čase 600-tisíc ľudí. Po nevypísaní referenda prišla strana Smer-SD s novým pokusom o vyvolanie predčasných volieb prostredníctvom dvoch otázok, ktoré poslala hlave štátu.
ZMOS čerstvo prišiel s ďalšou petičnou iniciatívou. Jej dôvody na základe hlbokej analýzy situácie na úrovni miestnych samospráv vysvetľuje nedávny článok ústredného riaditeľa Kancelárie ZMOS-u Michala Kaliňáka v Pravde. Ide o zmenu volebného systému, ktorý nanútil Slovensku tesne pred voľbami roku 1998 Vladimír Mečiar čeliaci silnejúcej opozícii v podobe vytvorenia jedného volebného obvodu.
Hoci ostatné strany túto účelovú demontáž dobre fungujúceho volebného systému tri kraje plus Bratislava sľúbili vrátiť do pôvodného stavu, dosiaľ sa tak nestalo. Jeden volebný obvod sa však ukázal byť perfektným nástupiskom pre vlnu populistických antipolitických a protisystémových strán zložených čisto na marketingovom výkone lídra.
Občanom možno ponúknuť nielen prechod k podobnému volebnému systému, aký je v Česku pri voľbách do Poslaneckej snemovne, teda kandidátky vo všetkých krajoch, ale aj kombinovaný volebný systém, aký bol pôvodne v Maďarsku – polovica kandidátov na straníckej volebnej listine pri čistom proporčnom systéme a druhá polovica v jednomandátových volebných obvodoch s dvojkolovou súťažou, ako je to pri voľbách do českého Senátu.
V prípade úspechu iniciatívy ZMOS-u by vznikla šanca oslabiť oligarchizáciu politických subjektov, v ktorých úzke vedenie rozhoduje, kto sa dostane na kandidátku, zvýšiť vnútornú demokraciu a konkurenciu osobností v politických stranách pri zostavovaní kandidátok, najmä však zabezpečiť adekvátne zastúpenie všetkých slovenských regiónov v NR SR a v konečnom dôsledku priblížiť poslanecký zbor občanom a zvýšiť jeho dôveryhodnosť, ktorá je zdevastovaná prítomnosťou doslova a do písmena bizarných, náhodných a krajne nekompetentných osôb v slovenskom zákonodarnom zbore.
A v neposlednom rade by zmena volebného systému donútila strany budovať si plnohodnotné štruktúry aj v regiónoch. To by nesporne zvýšilo kvalitu ľudí, ktorí budú rozhodovať o Slovensku a o jeho budúcnosti.