Budúci rok reálne preukáže, do akej miery bolo spájanie komunálnych a regionálnych volieb užitočné, ako to vlastne prispelo k zvýšeniu žalostne nízkej volebnej účasti na krajských voľbách. Pretože dosiaľ bol v prvom kole zvolený predseda iba jedného z ôsmich samosprávnych krajov.
Dvojkolová voľba v praxi pohorela
Je mimoriadne zvláštne, ak politici rok pred spoločnými voľbami do VÚC a komunálu začínajú uvažovať o tom, aby sa opäť volilo vo dvoch kolách. Toto je nielenže v rozpore s tým, čo bolo pred rokmi nastavené pre spájanie volieb, ale alarmujúce sú aj ďalšie fakty. Vysoký funkcionár strany SaS zdôvodňuje potrebu dvojkolovej voľby zvýšením legitimity. To hovorí predstaviteľ strany, ktorá mala po voľbách v roku 2012 v parlamente 11 poslancov, z ktorých malo deväť bydlisko v Bratislave a zvyšní dvaja v jej susedstve! Aby toho nebolo málo, netreba zabúdať ani na to, že práve v krajských voľbách bola stále volebná účasť v druhom kole rádovo nižšia. Teda aká legitimita?
Mimochodom, v roku 2001 sa kandidát Ľubo Roman stal bratislavským županom hneď v prvom kole, o dva týždeň sa konalo na úrovni zvyšných sedem krajov druhé kolo voľby predsedov samosprávnych krajov, ktoré sprevádzala 22,61 % volebná účasť. O štyri roky neskôr sa už druhé kolo volieb uskutočnilo vo všetkých samosprávnych krajoch a účasť voličov bola len 11,07 %. V ďalších voľbách, v roku 2009, sa druhé kolo voľby predsedov samosprávnych krajov uskutočnilo v štyroch z ôsmich samosprávnych krajov. Volebná účasť bola 18,39 %. Pre korektnosť by sme si mali spomenúť aj na záujem voličov vo voľbách v roku 2013. V prvom kole boli zvolení traja predsedovia vyšších územných celkov a ďalších piatich si voliči pri účasti na úrovni 17,29 % zvolili v druhom kole. Teda dvojkolová voľba skutočnej legitimite ubližuje, lebo voliči o ňu nemajú záujem. Preto bola zrušená. Preto sa v roku 2019 konali voľby krajských poslancov a kandidátov na predsedov v jeden deň. Vtedy sa na voľbách, ktoré boli zároveň lákadlom pre voličov kandidátov na poslancov, zúčastnilo 29,95 %. V tomto kontexte by sme mali chápať, že úvahy o zavedení dvojkolovej voľby primátorov a starostov sledujú niečo úplne iné ako legitimitu.
Nepochybne je to politikárčenie, ktoré tak ako ničí vysokú politiku, rovnako dokáže ubližovať samospráve. Kupčenie s podporou, zákulisné vyjednávania, následné ústupky a korupcia verejnými funkciami či verejnými zákazkami. Presne to sa stane. Nič iné, žiadna vyššia legitimita. Iba prepašovanie toho, čoho sa neštíti vysoká politika, do prostredia samosprávy. Úvahy o zavedení dvojkolovej voľby primátorov a starostov sú snahou o preklopenie čistého politikárčenia, so všetkými jeho negatívnymi stránkami, do komunálu. Nič viac a nič menej. Žiaden pozitívny efekt tam ani netreba hľadať. Lebo neexistuje.
Úvahy o zavedení dvojkolovej voľby primátorov a starostov sledujú niečo úplne iné ako legitimitu. Nepochybne je to politikárčenie, ktoré tak ako ničí vysokú politiku, rovnako dokáže ubližovať samospráve. Kupčenie s podporou, zákulisné vyjednávania, následné ústupky a korupcia verejnými funkciami či verejnými zákazkami. Presne to sa stane. Nič iné, žiadna vyššia legitimita.
Mimochodom, ak už niekto predstiera záujem pomáhať samospráve, nech sa jej teda zastane. Napríklad tým, že sa nebude ticho prizerať, ako sú na mestá a obce presúvané nové úlohy bez peňazí, ako štát núti porušovať zákon o rozpočtových pravidlách samosprávy, keď si objednáva, ale neplatí, alebo keď centrálna vláda prichádza ako na bežiacom páse so zákonmi, ktorými Slovenská republika porušuje Európsku chartu miestnej samosprávy. Alebo tu tak v podstate ani nejde o samosprávy ako o neslávne politikárčenie?
Strach zo skutočných volieb
Ak sa pozrieme na čísla, porovnáme fakty, všetko je jasné. Dvojkolová voľba nie je dostatočný dôvod na vyššiu volebnú účasť. Bude akurát príčinou konfliktov na lokálnej a regionálnej úrovni. Bude kupčením.
Úvaha o dvojkolovej voľbe primátorov a starostov je však aspoň na niečo dobrá. Konkrétne na to, aby sme začali skutočne hľadať východisko pre legitimitu v politike. Pre legitimitu poslankýň a poslancov NR SR. Lebo jeden volebný obvod umožnil parlamentnej strane, aby bola výsostne bratislavská. Lebo jeden volebný obvod posiela silou straníckej centrály a dobrého miesta na kandidačnej listine na stáž do parlamentu ľudí so stovkami hlasov. Je zrejmé, že za pobyt v parlamente sú vďační niekomu inému ako voličom, a tak sa aj správajú.
Súčasná koalícia síce v programovom vyhlásení vlády vyjadrila záujem o zmenu volebného systému, ale pod tlakom diskusií o zrušení terajšej systémovej chyby v podobe jedného obvodu sa už viaceré koaličné strany vyjadrili, že nič meniť neplánujú. Áno, idú proti vlastnému plánu práce. Nie je to prvýkrát, ale im to zrejme takto najviac vyhovuje.
Dvojkolová voľba je skutočne nemiestny žart, ale otázka legitimity je namieste. V tomto momente ostáva len dúfať, že do parlamentu sa pri novelizácii zákona o voľbách neprepašuje pozmeňovací návrh na dvojkolovú voľbu primátorov a starostov, a zároveň ostáva veriť, že zrušením jedného volebného obvodu pre parlamentné voľby zvýšime legitimitu našich zástupcov v najvyššom zákonodarnom zbore.