Keď po voľbách Igor Matovič prevzal moc, ostentatívne nepodal ruku odchádzajúcemu Petrovi Pellegrinimu a nepoďakoval mu za vykonanú prácu v prvej etape boja s vtedy ešte neznámym vírusom. Vicepremiérka Remišová predstaviteľom Smeru ukazovala pexeso a premiér im odkazoval, aby ticho šúchali nohami a čakali, kedy si po nich príde NAKA. Opitý víťazstvom pri skladaní sľubu vlády premiér vyhlásil, že jeho vláda bude najlepšou v histórii Slovenska. Dnes je bezkonkurenčne najnedôveryhodnejším politikom.
To bol prvý prejav nerealistického odhadu situácie a politickej megalománie predsedu OĽaNO. Začala sa napĺňať prognóza politológa M. Horského, že toto antipolitické zoskupenie nie je schopné robiť vážnu politiku, že iba nadbieha náladám ulice a nemá zmysluplnú politickú koncepciu, že Matovič je predstaviteľ „kabaretnej politiky, v ktorej hrá rolu zabávača, inokedy agenta provokatéra“ s cieľom upútať mediálnu pozornosť.
Významný je aj postreh Horského po tom, čo predseda OĽaNO zlámal politické väzy F. Mikloškovi, P. Zajacovi a V. Palkovi, keď na spoločnej tlačovej konferencii ich miesto na kandidátke podmienil tým, že pôjdu na detektor lži, či nekradnú: „Táto Matovičova požiadavka sa dá porovnávať iba s požiadavkami politikov militantno-autoritárskeho razenia typu Pol Pota v Ázii.“ Niet divu, že pri týchto sklonoch súc pri moci predseda OĽaNO urobil z trestných konaní vládny politický marketing spojený s nadužívaním násilných postupov a medializácie pri zatýkaní.
Atómová bomba
Megalomanský komplex Igora Matoviča sa druhýkrát naplno prejavil 6. novembra 2020, keď povedal: „Ponúkneme k slobode inú, úspešnú cestu voči iným krajinám EÚ. Celoplošným testovaním sme doslova objavili atómovú bombu proti koronavírusu.“ Sekundoval mu minister Milan Krajniak, keď pre odbojárov urážlivo prirovnal túto akciu k SNP. Premiér presadzoval, aby testovanie bolo povinné, a rôznymi formami nátlaku donútil vyše troch miliónov ľudí zúčastniť sa na ňom.
Toto úsilie „zabodovať“ v EÚ bolo sprevádzané necivilizovanou komunikáciou s odborníkmi, ktorí oponovali vláde, a hrubým brýzganím na občanov, ktorí si dovolili protestovať proti nátlaku a nechceli akceptovať chaotické vládne opatrenia. Členovia vlády na kritiku nereagovali vecnými argumentmi, ale nadávkami, nálepkovaním, diskreditáciou či vyhrážkami trestným stíhaním. Obstarávanie AG testov a prevádzkovanie MOM bolo sprevádzané škandálmi.
Na Slovensku, napriek najdlhšiemu núdzovému stavu v EÚ, počas druhej vlny zomrelo najviac ľudí od 2. svetovej vojny. V úmrtnosti na COVID-19 sa dostalo medzi najhoršie štáty sveta. Vláda stratila dôveru a rešpekt, lebo siahla na dôstojnosť občanov, kázala vodu a pila víno a mala katastrofálne výsledky.
Výsledkom bolo, že na Slovensku, napriek najdlhšiemu núdzovému stavu v EÚ, počas druhej vlny zomrelo najviac ľudí od 2. svetovej vojny. V úmrtnosti na COVID-19 sa dostalo medzi najhoršie štáty sveta. Vláda stratila dôveru a rešpekt, lebo siahla na dôstojnosť občanov, kázala vodu a pila víno a mala katastrofálne výsledky. Tie sa však stali aj vizitkou odborníkov, ktorí pri manažovaní pandémie radili. Niektorí z nich sa tiež arogantne a posmešne vyjadrovali na adresu občanov i odborníkov, korí si dovolili mať iný názor na presadzované opatrenia.
Ďalším megalomanským extempore Igora Matoviča bolo škandalózne obstarávanie vakcíny Sputnik s proklamovaným cieľom zaočkovať ňou 500-tisíc ľudí, ktoré sa tiež skončilo fiaskom. Očkovacia kampaň od začiatku sprevádzaná nátlakom a propagandou dostala ranu, z ktorej sa už nespamätala.
Nevyužité šance
Zúfalí a ponížení ľudia sa bránili pred vládou násilníckych politických amatérov petíciou za referendum o predčasných voľbách. Napriek núdzovému stavu rekordne rýchlo zozbierali 585-tisíc podpisov. Bola to demokratická prosba nimi priamo volenej prezidentke, aby ich zachránila v situácii, keď bola bezprecedentná nerovnosť zbraní medzi vládou a občanmi, ktorí mali obmedzené základné práva, nemohli sa zhromažďovať ani protestovať. Prezidentka mala šancu postaviť sa na ich stranu. Mohla povedať, nie som si istá, ale vzhľadom na okolnosti budem postupovať ako moji predchodcovia a zastanem sa tak slabších. Napokon, bol to jeden z jej volebných sľubov. Radšej však zachraňovala neschopnú vládu, ako aj jej odborníkov, ktorí radili tak, že sme boli najhorší na svete.
Eduard Heger ako nový premiér prepásol šancu zásadne obmeniť tím poradcov, ktorý očividne zlyhal, a zvýšiť ich dôveryhodnosť aj tým, že nikto z nich nebude v konflikte záujmov a že sa nebudú vyhýbať verejným diskusiám. Neopustil ani falošnú mantru, že vakcína je sloboda a jediné riešenie. Vláda tak opäť rezignovala na prevenciu, aktívnu profylaxiu a včasné liečenie pozitívne testovaných.
Uprostred leta však premiér megalomansky vyhlásil: „Boli sme prvá krajina, ktorá nepodcenila delta variant, všetky ostatné krajiny nás nasledujú, takže my o čas neprichádzame, my konáme najpromptnejšie v celej Európe.“ O štyri mesiace nato minister zdravotníctva Lengvarský ohlásil blížiacu sa humanitárnu katastrofu. Naplnil sa bonmot A. Einsteina: „Definícia šialenstva je robiť rovnakú vec znovu a znovu a očakávať iné výsledky.“