Tak to bolo aj v súvislosti s plošným testovaním, ktoré vláda nečakane hodila na plecia samospráv. Určité pretláčanie medzi vládou a regiónmi nastalo aj v procese prípravy novely stavebného zákona a zákona o územnom plánovaní, kde sa navrhuje obciam zobrať doterajšie právomoci, ale bez snahy o jasné zdôvodnenie.
A naostatok, schválená novela zákona o štátnej školskej správe a školskej samospráve berie obciam a mestám nemalé finančné prostriedky. Išlo o poslanecký návrh, ktorý neprešiel obsiahlejšou odbornou diskusiou, pričom vláda nereagovala na námietky Združenia miest a obcí Slovenska.
Na také krátke obdobie je toho naozaj dosť. Namiesto toho, aby sa viedla systematická odborná diskusia, téma samospráv rezonuje iba ako vedľajší jav rôznych politických a reformných prestreliek. Je to škoda, lebo silný demokratický štát môže fungovať len tam, kde sú silné samosprávy. Otázka je, ako ich vytvoriť.
Veľa obcí, a každá robí všetko
Štúdia OECD z roku 2013 dáva za vzor vzťahu medzi vládou a samosprávami Švédske kráľovstvo, ktoré má veľmi výkonné služby samospráv občanom. Pritom v tomto vzorovom Švédsku je 290 municipalít, kým na Slovensku až 2¤987! Z pohľadu počtu obyvateľov našej krajine podobné Dánsko ich má dokonca iba 98 (krajina prešla reformou verejnej správy v prvej dekáde 21. storočia).
Väčší počet obcí tak nemusí nevyhnutne znamenať lepšiu správu vecí verejných, práve naopak. Navyše, slovenským špecifikom je, že všetky obce vrátane tých najmenších majú rovnaké kompetencie. V tomto zmysle má význam uvažovať nad zavedením „delených kompetencií“ podľa veľkosti sídla, ako je to v Českej republike. Nie každá obec vykonáva všetky samosprávne kompetencie, ale niektoré agendy (mzdová, školská, matrika, stavebné konanie) spadajú pod väčšie, štatutárne mestá, ktoré majú na výkon agendy personálnu, finančnú a odbornú kapacitu.
Väčší počet obcí nemusí nevyhnutne znamenať lepšiu správu vecí verejných, práve naopak. Navyše, slovenským špecifikom je, že všetky obce vrátane tých najmenších majú rovnaké kompetencie. V tomto zmysle má význam uvažovať nad zavedením „delených kompetencií“ podľa veľkosti sídla, ako je to v Českej republike.
Okrem toho, že je samospráva zbytočne rozdrobená, štát sa k nej správa vyslovene macošsky. Presúva na jej plecia veci bez toho, aby tá mala možnosť vytvoriť adekvátnu finančnú a personálnu podporu – príkladom sú podfinancované materské školy alebo správa dopravných ťahov. V parlamente ročne dochádza k schváleniu desiatok zákonov bez dopadových štúdií, vykonávacích predpisov a finančného krytia. Výsledok? Financovanie samospráv je ďaleko pod priemerom OECD. Vznikajú regionálne disparity, vytvára sa priestor pre korupciu a klientelizmus.
Nové samosprávy, veľmi staré zákony
Príkladom toho, ako štát necháva samosprávam neefektívne nastavené mechanizmy, je stavebný zákon. Stavebný zákon a efektívna verejná správa sú „spojené nádoby“ pre hospodársky rast a sociálnu politiku štátu. Podľa rebríčka Svetovej banky z roku 2019 trvá vybudovanie skladu na Slovensku 300 dní. Horšie je na tom už len Cyprus, kde rovnaký proces trvá 507 dní, priemer OECD je pritom 152 dní.
Prečo? Aktuálny zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku neprešiel zásadnejšími zmenami od 70. rokov 20. storočia. Nereflektuje dnešnú realitu, je neprehľadný. Miestami je mimoriadne benevolentný (napríklad pokiaľ ide o sankcionovanie čiernych stavieb), inde neskutočne prísny (vyjadrovanie viacerých ministerstiev, ktoré spomaľuje a zneprehľadňuje výstavbu). Cieľom by mal byť štíhlejší stavebný zákon, zjednodušená možnosť samospráv revidovať svoje územné plány, aby sa účinne chránili. Stavebné povolenia by mala vydávať nezávislá autorita so štátnou pečiatkou, ako je to napríklad vo Švédsku alebo v Nemecku. Štatutári obcí (starostovia) sú totiž v dnešnej situácii vo večnej dileme. Tá spočíva zväčša v odmietavom postoji obyvateľstva na jednej strane a zákonnými povinnosťami vykonávať prenesené kompetencie štátnej správy na strane druhej.
Slovensko trpí krízou bývania. Mladé rodiny a často aj ľudia zo strednej vrstvy majú problém zabezpečiť si bývanie. Ak sa im to podarí, stávajú sa otrokmi vysokých hypotekárnych úverov. Ide, prirodzene, o komplexný fenomén, jeden z dôvodov je však aj pomalosť stavebného a územného konania. Ak by sa aj štát chcel seriózne pustiť do podpory hromadnej výstavby nájomných bytov, jedným z predpokladov by bolo práve flexibilnejšie územné plánovanie a stavebné konanie.
Slovo „decentralizácia“ sa za ostatných 20 rokov stalo akýmsi univerzálnym marketingovým zaklínadlom bez skutočného obsahu.
Dôležité sú jasné a zrozumiteľné pravidlá, kompetencie a toky financií. Malo by pritom ísť o sústavný proces hľadania optimálnych riešení a dolaďovania. Svet a život sa menia, tak dochádza aj k zmenám územnosprávneho členenia a s ním súvisiacich kompetencií. V mnohých krajinách sa vzťah vláda a lokálne komunity reviduje pomerne často, podľa ekonomických, sociálnych a demografických ukazovateľov. Nastavme už takéto živé, dynamické vzťahy aj u nás.