Reformu podporuje vysokoškolský pedagóg Jozef Hvorecký, no dekan Fakulty informatiky a informačných technológií STU Ivan Kotuliak ju považuje za ohrozenie akademickej samosprávy.
ZA: Prečo je reforma VŠ potrebná
píše Jozef Hvorecký, vysokoškolský pedagóg
V roku 2018 som komentoval názory Josepha Grima Feinberga, amerického vedca žijúceho na Slovensku, opisujúce rozvrat akademických hodnôt na našich vysokých školách. Poukazoval v ňom na absurdné požiadavky na publikačnú činnosť, na to, že namiesto riešenia situácie sa objavujú nové a nové hrozby postihmi, na to, že hodnoverná vedecká práca, vychádzajúca z túžby po poznaní, je nahradená formálnou, zameranou na vonkajšie efekty: tituly, publikácie, citácie, akademické funkcie a vyznamenania. Doplnil som jeho slová o historické príčiny a skončil konštatovaním: „Feinberg, zvyknutý na iný prístup vedenia univerzít, možno ani netuší, že udržiavanie uvedených absurdných mechanizmov a brzdenie zmien je hlavnou náplňou práce akademických orgánov.“
Moja kritika smerovala najmä k akreditačnej komisii, ktorá nesledovala pri hodnotení kvality VŠ medzinárodné štandardy. Jej kritériá uprednostňovali vedeckú činnosť pred pedagogickou. Tým nepriamo navádzali na zanedbávanie pedagogickej práce. Dnes sa situácia zmenila. Nová strážkyňa kvality – Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školy – oznámila, že bude pri ich hodnotení postupovať v súlade s európskymi štandardmi. Starostlivosť o študentov bude jedným z kritérií. Vďaka tomu by sa mohla výrazne zlepšiť situácia a pribrzdiť ich útek do zahraničia. V ňom sme totiž bezkonkurenčne „najlepší“ v Európe.
Medzičasom sa ukázali aj ďalšie nepriaznivé javy, najmä vysoká miera porušovania akademickej etiky študentmi a učiteľmi. Vinu na nich nesú výlučne VŠ, pretože nikto iný nedokáže kvalitu a originalitu akademickej práce priebežne kontrolovať. Odhalenia, ktoré sú zverejnené v médiách, sa udejú až o niekoľko rokov po prehrešku. Aj vtedy často vidíme snahu zahmlievať, neprezradiť mená vedúcich prác a oponentov. Pritom bez ich lajdáctva či dokonca spolupráce by sa podvod nedal realizovať.
Podľa novely sa okrem zvýšenia právomocí rektora a sprehľadnenia finančných tokov nič podstatné nemusí udiať. Či sa štruktúra akademických orgánov zmení alebo zostane rovnaká, bude záležať iba na rozhodnutí samotnej VŠ. Samozrejme, takto to verejné VŠ povedať nemôžu, preto na protestoch hovoria o obrane akademickej samosprávy a politizácii VŠ.
Transparentnosti bráni aj komplikovaný systém riadenia s priveľkými právomocami akademických senátov. Kontrolujú rektorov a dekanov (čo je v poriadku), ale za svoje rozhodnutia nenesú žiadnu zodpovednosť (čo v poriadku nie je). Súčasné znenie zákona spôsobuje, že verejná vysoká škola nie je jednoliatym celkom, iba konfederáciou fakúlt so vzájomne súperiacimi senátmi. Keď rektor vidí problémy na niektorej fakulte, nemá šancu do nich úspešne zasiahnuť, hoci ničia renomé celej inštitúcie. Akademický senát dokáže jeho snahu o riešenie a cestu k náprave zablokovať.
Pred dvoma rokmi ministerstvo školstva ovplyvnilo spôsob akreditácií. Teraz chce upraviť riadenie – zefektívniť ho. Akademické orgány, tak ako pred tromi rokmi, potvrdzujú, že udržiavanie uvedených absurdných mechanizmov a brzdenie zmien je hlavnou náplňou ich práce. Kým pri názoroch na akreditácie sa VŠ viac-menej zhodovali, tentoraz sa súkromné stavajú k novele zákona úplne inak ako verejné. Vítajú možnosť organizovať si svoju vnútornú štruktúru po svojom, lebo im prinesie vyššiu efektívnosť. Verejné VŠ po efektívnosti netúžia. Vyhovuje im súčasný stav, pri ktorom nevidieť do vnútorných pravidiel rozdeľovania dotácií.
Podľa novely sa okrem zvýšenia právomocí rektora a sprehľadnenia finančných tokov nič podstatné nemusí udiať. Či sa štruktúra akademických orgánov zmení alebo zostane rovnaká, bude záležať iba na rozhodnutí samotnej VŠ. Samozrejme, takto to verejné VŠ povedať nemôžu, preto na protestoch hovoria o obrane akademickej samosprávy a politizácii VŠ. Nenavrhujú, ako zefektívniť riadenie a sprehľadniť vnútorné finančné toky, ani prečo to nepovažujú za dôležité. Pritom do toho máme čo hovoriť aj my všetci, lebo verejné VŠ sú financované zo štátneho rozpočtu.
Existuje jediný protiargument proti týmto dvom požiadavkám?