POLEMIKA: Novela autorského zákona

V polovici februára schválili poslanci novelu autorského zákona. Jedným z centrálnych motívov diskusie pred jej schválením bola otázka, či majú autorky a autori dostávať odmenu za každé použitie svojho diela, alebo je lepšie, ak im producent či vydavateľ hneď pri vytvorení zaplatia jednu odmenu. Jedným z centrálnych motívov diskusie pred jej schválením bola otázka, či majú autorky a autori dostávať odmenu za každé použitie svojho diela, alebo je lepšie, ak im producent či vydavateľ hneď pri vytvorení zaplatia jednu odmenu. O právach a ochrane práv autorov a autoriek, ako aj význame ich ochrany a zdokonaľovania, píšu riaditeľka autorskej spoločnosti LITA Jana Vozárová a člen predstavenstva Slovenského ochranného zväzu autorského SOZA Tomáš Mikš.

27.02.2022 16:13
debata (1)

Lepšie podmienky pre autorov

Jana Vozárová, riaditeľka LITA

Riaditeľka LITA Jana Vozárová Foto: Miro Miklas
Jana Vozárová Riaditeľka LITA Jana Vozárová

V polovici februára schválili poslanci novelu autorského zákona. Jedným z centrálnych motívov diskusie pred jej schválením bola otázka, či majú autorky a autori dostávať odmenu za každé použitie svojho diela, alebo je lepšie, ak im producent či vydavateľ hneď pri vytvorení zaplatia jednu odmenu. Teda súhrnnú sumu za vytvorenie diela a zároveň aj za všetky jeho použitia (hovoríme o všetkých použitiach počas života autorov a 70 rokov po ich smrti) – teda im práva vykúpia.

Oba tieto princípy vo svete bežne fungujú, žiadny z nich nie je novým vynálezom. Vykúpenie práv je typické napr. pre globálne on-line platformy pre filmy a seriály a čoraz častejšie aj pre hudbu. Z krajín sa využíva napr. v USA, v Latinskej Amerike a je typické aj pre postsocialistické krajiny. Takýto prístup prevláda v súčasnosti aj na Slovensku. Naopak, výnosové odmeny alebo odmeny za každé použitie diela sa využívajú v krajinách západnej Európy s tradíciou odlišnej podpory kultúry a kultúrneho dedičstva, než je model, ktorý vidíme v súčasnosti u nás. Ide o krajiny ako Francúzsko, Taliansko či Španielsko, ale tento model sa ujal napríklad aj v Poľsku. Na Slovensku sme odmeňovanie za každé použitie zažili tiež – tento model fungoval do roku 2004.

Kreatívny priemysel tvorí veľa subjektov a kľúčové pre jeho zdravé fungovanie je, aby sa všetci dokázali dohodnúť – od autorov a umelcov cez producentov a vydavateľov až po vysielateľov a on-line platformy typu Netflix alebo Spotify. Realitou, ktorú čoraz viac popisujú práve tvorcovia (a súhlasí s nimi aj Európska únia), je však aj to, že nie všetci aktéri sa cítia byť v rovnocennom postavení. Máme síce zmluvnú slobodu, môžeme sa dohodnúť na všetkom, čo zákonom nie je zakázané, ale v praxi vidíme, že podmienky si obvykle diktuje silnejšia strana. A tu sa dostávame k jadru problému – nie je prekvapujúce, že silnejší z hráčov svoje postavenie prirodzene využíva. Aj dnes by, samozrejme, bolo možné odmeňovať autorov v závislosti od úspechu ich diela. Aj na Slovensku dnes pôsobia féroví producenti a vydavatelia, ktorí so svojimi autormi uzavrú férovú zmluvu. Žiaľ, býva to skôr výnimkou.

Pravidlom je v tejto chvíli jedna odmena na začiatku, ktorá stavia na rovnakú úroveň honorár autora úspešného aj neúspešného titulu, a zároveň dáva do rúk všetky práva tomu, kto túto odmenu na začiatku zaplatil. Ak je seriál vysielaný iba párkrát, znamená to, že zrejme nemal ohlas. Ak ho ale pozerali naši rodičia, pozeráme ho my a aj naše deti ho budú s chuťou sledovať na budúcich obdobách Netflixu, dá sa legitímne pýtať, či by z toho nemali mať osoh aj sami autori seriálu. Iste, možno pochopiť vysvetlenie používateľov, že vykupovaním všetkých práv chránia autorov od rizika neúspechu ich diela. Otázka však je, či v dnešnej dobe takýto pohľad na vec stačí a či nejde iba o pohodlné ospravedlnenie snahy nemusieť sa deliť o prípadné budúce zisky. Európska smernica z roku 2019 o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu práve tieto otázky a tendencie zachytila a adresovala. Konštatuje, že autori a umelci sú v slabšom postavení pri vyjednávaní zmlúv a potrebujú ochranu „zhora“. Hovorí, že odmena autora má byť primeraná a proporcionálna ku skutočnej alebo potenciálnej hodnote ich práv, a teda aj k rozsahu používania diela, pričom jednorazová odmena by nemala byť pravidlom.

Mnohí autori a umelci sú SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba). To je mimoriadne neistá a riziková forma obživy. Nemajú pravidelný príjem, nikto im negarantuje minimálnu mzdu ani dovolenku. Rozviazať zmluvu, ktorá im zabezpečuje príjem, je možné, takpovediac, zo dňa na deň. Jedinú oporu im môže dať zákon. Preto smernica hovorí, aby to zákon urobil. Preto o to žiadali autori, umelci aj LITA v ich mene.

Mnohí autori a umelci sú SZČO. To je mimoriadne neistá a riziková forma obživy. Jedinú oporu im môže dať zákon. Preto smernica hovorí, aby to zákon urobil.

Poslanci urobili krok k tomu, aby autori mali šancu vyrokovať si férové odmeny. Je to výborná správa. Teraz sa otvára otázka, ako sa táto šanca pretaví do praxe. Všetci, ktorí v kultúre pracujeme, chceme, aby sa tomuto odvetviu darilo, aby prekvitalo, aby bolo lepšie a rozmanitejšie. Budem sa snažiť a som i s celou LITA pripravená a ochotná pomôcť tomu, aby sme našli rovnováhu vo vzájomných vzťahoch a šancu na vyvážený dialóg, v ktorom autori dostanú za svoju prácu férovo zaplatené a používatelia získajú všetky práva, ktoré potrebujú.

Digitálna nadstavba hlinených základov

Tomáš Mikš, člen predstavenstva SOZA

Tak sa opäť novelizoval autorský zákon, jedna z ústredných právnych noriem regulujúcich ochranu duševného vlastníctva – nádejného hnacieho motora európskej ekonomiky. Dôvodom je najmä povinnosť transpozície európskej smernice o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu.

Bolo už načase, keďže doteraz bola ochrana používania autorských diel na internete ponechaná na úrovni európskej legislatívy prijatej na začiatku tohto tisícročia. Iste, dá sa povedať, že lepšie neskoro ako nikdy, ale počas 20-ročného vákua vznikli a zmonopolizovali svoje polia pôsobnosti také internetové giganty, o ktorých sa nám na prelome milénia ani nesnívalo.

Kto by to bol povedal, že semienko, ktoré sa nám podarilo zasiať pred ôsmimi rokmi na pôde Európskeho parlamentu, v nezabudnuteľnej delegácii slovenských hudobných autorov na čele s Miroslavom Žbirkom a s europoslancom Eduardom Kukanom, postupne prerastie do textu európskej smernice, schválenej na jar 2019. Žoviálny prejav Žbirku na bruselskej konferencii, kde spomína tie „peanuts“ – odrobinky – ktoré posielajú platformy YouTube či Facebook autorom za použitie ich hudby v miliónoch videí streamovaných po celom svete, je, žiaľ, aj dnes častým odrazom reality.

Je premrhanou príležitosťou, že sme sa ku kultúrne vyspelej Európe neposunuli aj v otázke principiálnych nárokov autorov kníh, hudby či filmov. Teda k obsahu, ktorý tak radi konzumujeme spoza našich obrazoviek.

Autori, skladatelia či textári v súčasnosti za státisíce prehratí svojich skladieb na internete často nedostanú žiadnu alebo dostanú iba minimálnu finančnú odmenu. Ale práve vďaka ich dielam sú vyššie uvedené či mnohé iné platformy čoraz populárnejšie. Generujú astronomické zisky.

Vďaka minulotýždňovej transpozícii do autorského zákona by spomínaná európska smernica z roku 2019 mala do večne napredujúceho internetového sveta konečne priniesť trochu poriadku. Po novom by za dodržiavanie ochrany autorských práv a šírenie obsahu nahraného ich používateľmi (tzv. User Generated Content) už digitálne giganty nemali unikať pred zodpovednosťou. Podľa novely autorského zákona budú aj tieto spoločnosti povinné uzatvárať s autormi (resp. s organizáciami kolektívnej správy, ktoré ich zastupujú) licenčné zmluvy na použitie autorských diel a rokovať o výške autorských odmien.

Férovejšie odmeňovanie autorov v prostredí internetu má k realite bližšie. V roku 2019 vyvolávali návrhy búrlivé reakcie predovšetkým zo strany technologických firiem a spotrebiteľských združení. Odporcovia tejto právnej úpravy sa ešte v procese prijímania smernice snažili zavádzať verejnosť nepravdivými informáciami o nezákonnom filtrovaní internetu. Hrozili, že individuálny používateľ sa k želanému obsahu nedostane. Mnohí europoslanci dokonca pred hlasovaním o smernici dostávali výhražné e-maily v snahe zabrániť jej prijatiu. Pravdou však je, že navrhovaná úprava zakazuje on-line službám obávané všeobecné filtrovanie obsahu a zároveň zavádza režim na ochranu práv koncových používateľov proti mazaniu obsahu, ktorý autorské práva neporušuje.

Regulácia digitálnych platforiem, ktorá otriasala v roku 2019 europarla­mentom, dnes na Slovensku paradoxne zostala v tieni verejnej diskusie o novele autorského zákona. Je pravdepodobné, že sa tak stalo z dôvodu absencie celospoločenského konsenzu na samotných základoch, na ktorých by autorský zákon mal byť postavený: na ohodnocovaní práce autorov za účelom vytvorenia podmienok pre ich ďalšiu tvorbu. Aj preto musela kultúrna obec vyvinúť enormné úsilie, aby sa jej vôbec podarilo ponechať vo vládnom návrhu novely takú elementárnu vec, akou je právo na spravodlivú, primeranú a proporcionálnu odmenu. Domnievam sa, že práve tá je nosnou myšlienkou európskej smernice a mala by byť stavebným kameňom slovenského autorského zákona. Schválená novela hľadajúca riešenia pre digitálny svet je preto na Slovensku trocha malou náplasťou na polámané hnáty kultúrnych činiteľov, ktorým zákon nechce dopriať ani takú samozrejmosť ako nárok na odmenu za každé použitie ich diel.

Po novele autorského zákona bude Slovensko v ochrane autorských práv v digitálnom prostredí opäť bližšie k celoeurópskym štandardom. Je však premrhanou príležitosťou, že sme sa ku kultúrne vyspelej Európe neposunuli aj v otázke principiálnych nárokov autorov kníh, hudby či filmov. Teda k obsahu, ktorý tak radi konzumujeme spoza našich obrazoviek.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #autorské práva #novela autorského zákona #autorská licencia
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy