Proruský exprezident Kučma odkázal Rusom: „Prezident Putin rozkázal zničiť ukrajinský národ a Ukrajinu. Vaša armáda strieľa do obytných domov, škôl, nemocníc, pôrodníc, materských škôl. Nebuďte spolupáchateľmi zločinu!" Kyjevský metropolita ruskej pravoslávnej cirkvi Onufrej vyhlásil: „Ukrajinský a ruský národ vyšli z krstiteľnice Dnepra a vojna medzi týmito národmi je opakovaním hriechu Kaina, ktorý zo závisti zabil vlastného brata."
V 20. storočí spáchala Európa dve masové samovraždy v podobe svetových vojen. Po nich sa jej zmocnili dve mimoeurópske veľmoci: zámorské Spojené štáty a eurázijský Sovietsky zväz. Aby sa Európa po rozpade ZSSR ochránila pred nestabilitou a mocenským vákuom, dostala sa ako celok pod ochranu USA a ich kolektívnej obrany NATO.
Veľká kríza rokov 2008–2012 však ukončila globálnu americkú hegemóniu. Za prezidenta Obamu si Spojené štáty uvedomili nástup Číny a postupne strácali záujem o Európu a Blízky východ. Európski členovia NATO však, v naivnej viere, že okrem terorizmu niet inej hrozby, prestali na obranu utrácať.
My Európania spoločne s Rusmi sme priviedli svet pred hrozbu čínskej hegemónie. Európania túžbou po lacných výrobkoch, neochotou prevziať zodpovednosť za vlastnú obranu a nútením USA zostať v Európe. Rusko zase svojou neochotou rozlúčiť sa s rolou svetovej veľmoci a robením užitočného idiota pre Čínu.
My v strede Európy dodnes trpíme zastaranou ilúziou, že svet sa delí na Východ a Západ, kde jeden predstavuje Rusko a druhý USA. Máme potrebu považovať jednu veľmoc za dobrú, druhú za zlú. Svet sa však zmenil a Európa už nie je pupkom sveta. Dnešní premianti sú USA a Čína, zatiaľ čo Rusko je len jednou zo 17 menej významných mocností, ktoré zasadajú v skupine G-20.
Rusko sa po rozpade ZSSR ocitlo dezorientované. Od Jeľcinovho puču na jeseň 1993 však bývalé kádre KGB budujú „banditský štát“, plný rozprávkového bohatstva a nesmiernej chudoby. Po nástupe Putina sa banditizmus preniesol aj na medzinárodnú scénu. Utkvelá snaha obnoviť ríšu priviedla Rusko k revanšizmu, k povýšenosti voči bývalým komunistickým satelitom a k snahe rozbiť Európsku úniu.
Vojna na Ukrajine je súbojom Dávida s Goliášom. Ukrajinci dnes bojujú o to, či Európania ako my budú smieť spolu s ostatnými malými národmi vytvárať sebavedomú Európsku úniu. Alebo ich kolonizuje Putinova eurázijská ríša, ktorá neuznáva ani existenciu ich národa.
Putin spochybnil rozpad ZSSR a tým aj nezávislosť Ukrajiny, Gruzínska a ďalších. Minulý týždeň šiel ešte ďalej a obvinil Lenina z rozpadu Ruskej ríše, čím spochybnil aj nezávislosť Poľska a Fínska. Táto eurázijská ríša zaútočila na samotnú existenciu dvoch najväčších európskych slovanských národov – Poliakov a Ukrajincov. Chce dokonca rozhodovať o osude svojich bývalých satelitov vrátane nás. Rusko sa tak stalo hrozbou pre Európu.
Rusko bojuje svoj posledný boj upadajúcej svetovej veľmoci a snaží sa so sebou strhnúť celý svet, podobne ako pád Francúzska sprevádzali krvavé vojny v Indočíne a Alžírsku. Metastázuje v ňom fašistický režim podľa doktríny Ivana Iľjina, kombinovaný s leskom a biedou Potemkinovej dediny. Za 20 rokov Putinovej moci sa Čína stala „továrňou sveta“ so špičkovými technológiami, ale Rusko je napriek kozmickému a vojenskému priemyslu stále typickým rozvojovým štátom závislým od vývozu nerastných surovín.
Vojna na Ukrajine je súbojom Dávida s Goliášom. Ukrajinci dnes bojujú o to, či Európania ako my budú smieť spolu s ostatnými malými národmi vytvárať sebavedomú Európsku úniu. Alebo ich kolonizuje Putinova eurázijská ríša, ktorá neuznáva ani existenciu ich národa.
Pre nás Európanov je to dejinný okamih. Môžeme po 80 rokoch vytlačiť z nášho skvelého kúska sveta mimoeurópske Rusko a vytvoriť suverénny európsky pilier NATO. Fíni a Švédi svojou odvahou vzdorovať impériu, Nemci zase obrovským zvýšením obranného rozpočtu nám ukázali cestu.