Počkal som pár hodín a zatelefonoval som mojej prvej láske. Bola zronená: „Neviem ti nič povedať. Je vojna…“ Jej reakcia v nasledovné dni však bola jednoduchá. Rodina sa rozhodla, že deti odídu z Ruska. Nechceli, no napokon odcestovali do Gruzínska, kde rozmýšľajú, aký bude ich život v Európe. Mnoho ľudí v Rusku má príbuzných na Ukrajine a predstava, že by ich synovia mali bojovať proti svojim bratrancom, je taká absurdná, že radšej volia odchod.
V čom sú korene sporu medzi Ukrajinou a Ruskom? Formálnym dôvodom bolo používanie ruského jazyka na Donbase. V skutočnosti však Ruská federácia neuznáva vládu v Kyjeve a ako sme sa dozvedeli z Putinovho prejavu ani samostatnú Ukrajinu. Jej občanov nazýva nacistami, banderovcami a fašistami. Nechce, aby Ukrajina vstúpila do NATO. Čas doletu rakiet z Ukrajiny do Moskvy je 5 – 7 minút. Nevšimli si azda predtým v Moskve rozširovanie NATO? Dolet rakiet z pobaltských štátov je ešte kratší. No rakety tam nie sú, ani na Ukrajine, ale úvahy sú.
Akoby sme sa vracali späť do časov panovania cára Mikuláša II., keď prekvital ruský imperializmus. Ten bol jedným z dôvodov začiatku I. svetovej vojny. Dôvodom boli, samozrejme, aj iné imperializmy. Ideologické, politické a ekonomické nafukovanie je dôvodom pre konflikty. Nemali by sa však riešiť kalašnikovmi!
Vráťme sa však k jazykovému sporu. Neviem si predstaviť, že by slovenská vláda zakázala na juhu maďarský jazyk a obyvatelia by si zohnali zbrane z Maďarska a nebodaj začali bojovať.
Po roku 2014 ukrajinská administratíva vyhlásila, že ukrajinský jazyk bude štátny jazyk a že vstúpi do NATO. Ukrajina mala podľa medzinárodnej dohody z Budapešti status neutrálnej krajiny. Musela by od tejto zmluvy odstúpiť.
Nikto však nevyhlásil, že sa na Ukrajine nemôže používať ruský jazyk. Vtedy vznikla samozvaná Luhanská a Donecká republika. Dôvodom ich vzniku bolo neuznanie novej vlády v Kyjeve. Kto a kedy začal v tejto oblasti strieľať, je ťažké povedať. Samozvané republiky obviňujú vládu v Kyjeve. Kyjev obviňuje ich.
A opäť budem osobný. Externe pôsobím na vysokej škole v meste Kamenec Podolskij v juhozápadnej časti Ukrajiny. Dá sa tam dohovoriť ukrajinsky, poľsky či rusky. Ale mám aj iný príklad. Môj známy, ktorý je poradcom Ministerstva financií Ukrajiny, mal diskusiu v anglickom jazyku. Neboli majstri a sami navrhli, aby sa bavili rusky. Čo z toho vyplýva? Je to prosté. Putinova téza, že na Ukrajine sa nemôže používať ruský jazyk, je falošná. Falošná je aj predstava, že Ukrajina vlastne neexistuje. V minulosti bola pretavená do myšlienky jednotného sovietskeho ľudu. Dnes figuruje v myšlienkach jednotného ľudu.
Putinova téza, že na Ukrajine sa nemôže používať ruský jazyk, je falošná. Falošná je aj predstava, že Ukrajina vlastne neexistuje.
Postsovietizmus sa prejavuje aj v tom, že u veľkej časti ruských politických elít aj naďalej pretrváva presvedčenie, že tak ako kedysi Sovietsky zväz, aj dnes je Ruská federácia výnimočná, jedinečná a ide si svojou vlastnou cestou. V ideologickom a propagandistickom jazyku sa objavujú pojmy ako zlý liberalizmus, impérium lží, Gayropa. Tým všetkým sa myslia krajiny na západ od Ruskej federácie. Medzi vzdelanou časťou ruskej populácie pre šíriteľov týchto výrazov vznikol novotvar v ruštine propagondon, teda propagandokondóm v slovenčine.
Problém je teda v tom, že Ruská federácia a ostatný svet „hovorí rôznymi jazykmi“. Myslím tým v zmysle pojmov a rôznych významov, ktoré sa pripisujú tým istým objektom. Aby sa iný význam týchto slov nedostal medzi ľudí, tak politický režim v Rusku pred nimi bráni obyvateľstvo. V čase Sovietskeho zväzu tých, ktorí mysleli iným spôsobom, väznili na psychiatrii či na Sibíri. Niektorí mali šťastie a vyhostili ich z krajiny.
Médiá zverejňujúce informácie, ktoré nie sú v línii, strany zakážu. V mnohých postsocialistických krajinách sa dejú podobné veci. Objavil sa pojem škodlivá informácia. Informácia môže byť pravdivá alebo nepravdivá. Škodlivý je hmyz.
Dnes tak Ruská federácia ako aj Ukrajina zakazujú médiá, ktoré zverejňujú takzvané škodlivé informácie. Aj novinári na tom majú svoju zásluhu, pretože zmiešavajú informácie so svojimi názormi. Tie sa stávajú potom inšpiráciou pre postihy. Vyvážená žurnalistika sa vytratila, premenila sa na angažovanú propagandu.
Iné myslenie sa nepripúšťa ani na Ukrajine. Kto je politický konkurent, najmä z opozície, toho súdia. Dokonca aj bývalého prezidenta. Zúčtovanie s opozíciu po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii vymyslel Lev Trockij. Ten priniesol pojem revolučný teror. Vlády sa striedajú nie ako výsledok volieb, ale tak, že niekto vytiahne palice, pušky a zápalné fľaše. V mene svetlejších zajtrajškov sa ľudia strieľajú.
Žijeme v období postsovietizmu. Ak však chceme normálne žiť, je nevyhnutné, aby popri sebe mohli existovať rôzne modely politiky, ideológie a ekonomiky, a to všetko bez výstrelov. A bez kriku o tom, akí sme demokrati. Pretože na svete nie je nič drahšie ako život človeka.