Od solidarity trochu ďalej
Tak počas pandémie, ako aj hneď po ruskej invázii na Ukrajine ukázali samosprávy v tandeme s občianskou spoločnosťou, že pomáhanie je našou silnou stránkou. A to je vynikajúca správa pre krajinu, v ktorej žijeme neuveriteľný prepad dôveryhodnosti voči politikom, kde máme viac ako dve desiatky najmenej rozvinutých okresov, viac ako sto mikroregiónov bez predajne základných potravín a žijeme v prostredí mnohých štrukturálnych problémov.
S postupným štandardizovaním aktuálnej situácie, nastavovaním procesov práce s utečencami je najvyšší čas definovať kľúčové východiská, od ktorých záleží ďalší sociálno-ekonomický vývoj. To, čo bude výrazne determinovať stav našich verejných financií, ekonomických procesov a medziľudských vzťahov. Od solidarity sa musíme plynule presunúť o krok ďalej. K tomu, aby politická reprezentácia Slovenska definovala absorpčnú schopnosť systému. Teda to, aké sú naše reálne personálne, ubytovacie, ale aj finančné kapacity na zvládnutie vlny migrantov. Samozrejme, tú skupinu, ktorá postupne prichádza na Slovensko a nevníma ho ako tranzitnú krajinu. Nevieme predpokladať, aká početná to bude skupina, v akej vekovej štruktúre, ako dlho bude mať záujem žiť u nás a aké bude mať potreby z hľadiska zdravotných služieb a sociálneho zabezpečenia. Mali by sme však vedieť, koľko pomoci zvládne náš systém, ale aj to, ako nám môže táto situácia pomôcť. Lebo v problémoch by sme mali hľadať prínos a šance.
Trh práce
Ak by sme ostatné dva roky nezažívali ataky rôznych foriem koronavírusu, mimoriadne by sme cítili deficity trhu práce. Nesúlad medzi profesiami a dopytom v niektorých segmentoch. Stačí sa pozrieť na zdravotníctvo. V ambulanciách potrebujeme viac ako 1 200 zdravotných sestier. Z minuloročnej analýzy rezortu zdravotníctva vyplýva, že nám aktuálne chýba 314 všeobecných ambulantných lekárov pre dospelých a 137 pediatrov. A to ešte nehovoríme o ich veku a veľkej skupine penzistov, ktorí ordinujú.
Od solidarity sa musíme plynule presunúť o krok ďalej. K tomu, aby politická reprezentácia Slovenska definovala absorpčnú schopnosť systému. Teda to, aké sú naše reálne personálne, ubytovacie, ale aj finančné kapacity na zvládnutie vlny migrantov.
Pred koronakrízou v roku 2019 zamestnával cestovný ruch 180-tisíc ľudí. Chýba nám 300 šéfkuchárov, ale aj stovky kuchárov, chyžných a ďalších profesií. V zariadeniach sociálnych služieb je tiež obrovský nesúlad. Hlavne medzi rýchlo starnúcou populáciou, rastúcou skupinou odkázaných seniorov a opatrovateľkami na trhu práce. Práve príchod nových ľudí a ich vstup do zamestnania dokážu pomôcť podnikateľskému prostrediu.
Počítajme s pocitom krivdy
Aj toto je fakt, na ktorý by sme nemali zabudnúť. Nie preto, že sme národ, ktorý nemá rád iných. Hlavne v prípade krajiny s kultúrnou blízkosťou, minimálnou jazykovou odlišnosťou, ale aj so skúsenosťami z 90. rokov, keď sa pomerne veľká skupina Ukrajincov presťahovala na Slovensko a zapustila tu korene a dnes si už len málokto spomenie na dátum ich presťahovania. Sú súčasťou komunít a sú našou súčasťou. Bez rozdielov, bez hľadania odlišností.
Lenže už sme mali možnosť vidieť, čo spôsobí nezodpovedný výrok politika o tom, že na dospelého utečenca vyčlení sumu 200 eur a na dieťa rovných 100 eur. Nebolo to vôbec vhodné. Ale jeden výrok bez opory v zákone postačil na to, aby to začalo škrípať. Podobné to môže byť aj v prípade ďalšieho medializovaného postoja o dvojnásobných sociálnych dávkach. To asi zabolí seniorov, a mnohých ďalších na hranici chudoby. Odkázaných na zdravotnú starostlivosť sa ľudsky určite dotkne rast výdavkov štátnej zdravotnej poisťovne v súvislosti s pomocou tým, ktorí do spoločného klobúka neprispievali.
Postoje ľudí nebudú o závisti, ale o sklamaní z toho, že „naši“ majú hlbšie do vrecka a štedrá pomoc smeruje inam. Ak sa k tomuto postupne nabalí aj niekoľko individuálnych zlyhaní, napríklad drobná kriminalita a podobne, máme zarobené na ďalšie nepríjemnosti. Lebo individuálne zlyhanie sa u nás veľmi ľahko stáva systémovou chybou a vodou na mlyn pre šírenie nenávisti. Počítajme s tým a začnime premýšľať, ako to eliminovať. Lebo aj toto môže byť, na zemi nájdená, politická agenda…
Uťahovanie opaskov nebude fráza
Nárast inflácie, rast cien pohonných látok, zvýšené účty za energie. To všetko nie sú dobré vyhliadky pre ďalšie obdobie. V prípade miest a obcí je potrebné to podčiarknuť, pretože pohonné látky, elektrina a plyn sú vstupné suroviny, ktoré komunál následne premieta do ekonomicky oprávnených nákladov. Inými slovami do cenotvorby, od ktorej závisia poplatky v školách, centrách voľného času, domovoch sociálnych služieb a končiac až tam, kde samospráva zabezpečuje verejnú hromadnú dopravu. K tomu bude nevyhnutné pripočítať nielen znížené príjmy z dane z ubytovania či odpustený poplatok za komunálne odpady v samosprávach, kde sú alebo budú tí, ktorí na Slovensku hľadajú bezpečie a strechu nad hlavou.
Všade tam sa budú musieť v ďalšom roku pripraviť na nárast tohto poplatku z dôvodu nárastu biologicky rozložiteľného odpadu a pochopiteľne aj zníženia separácia odpadov. Komunál čaká náročné obdobie a obyvateľov miest a obcí automaticky tiež.
Vstupujeme do obdobia, v ktorom nepotrebujeme vzletné frázy ani prvoplánové štátnické gestá. Ostatné obdobie sme súčasťou mimoriadne náročných lekcií pripravenosti. Bude len na nás, do akej miery budeme uvažovať v intenciách potrieb, možností a nevyhnutného.