Základom nej je sociologická technika analýza obsahu. Tá sa dá zjednodušene vysvetliť takto: Pri výskume verejnej mienky sa používajú dotazníky, ktorými sa sociológovia pýtajú obyvateľov, čo si myslia o nejakých spoločenských javoch. V prípade obsahovej analýzy sa dôraz kladie na texty, teda články alebo dnes aj videá.
Harold Lasswell tvrdil, že ekonomická kríza alebo rastúci politický konflikt spôsobuje všeobecnú psychózu, a preto sa ľudia stávajú zraniteľnými aj voči hrubým formám propagandy. Keď priemerný človek denne čelí vážnym hrozbám, obráti sa na propagandu ako na zdroj útechy a spôsob, ako sa s hrozbou vyrovnať.
Mobilizácia más
Účelom propagandy je zabezpečiť mobilizáciu a konsolidáciu más okolo jediného cieľa. Harold Lasswell však dodáva, že tento všeobecný cieľ je typický pre každú sociálnu skupinu a sociálnu vrstvu – je formulovaný mnohými spôsobmi, z ktorých každý je určený pre špecifický segment populácie. Aby sa zabezpečila aktívna spolupráca všetkých, musí sa propagandista naučiť premeniť „vojnu na pochod do zasľúbenej zeme, ktorá je pre každú zo zainteresovaných skupín najatraktívnejšia“. Podľa Harolda Lasswella propaganda ako riadenie významných symbolov znamená šírenie predovšetkým politických mýtov a stereotypov. Politický mýtus je niečo, čo sa nespochybňuje, a preto si nevyžaduje dôkaz. Vedec veril, že politický mýtus sa realizuje v politických doktrínach a ideológiách.
Propaganda ako riadenie významných symbolov znamená šírenie predovšetkým politických mýtov a stereotypov. Politický mýtus je niečo, čo sa nespochybňuje, a preto si nevyžaduje dôkaz.
Aby ukázal, že propaganda oslovuje myseľ aj pocity príjemcov, Lasswell zavádza pojmy „credenda“ a „miranda“. Credenda je oblasťou racionálneho vedomia viac v súlade s politickými doktrínami; zahŕňa zákony, deklarácie, zmluvy adresované mysli a poskytujúce dôveru v autority na kognitívnej úrovni.
Miranda je zbierka rituálov a symbolov; obsahuje také komunikačné prostriedky, ako sú heslá, vlajky, hymna, vodca (hrdina) a je zameraná na emocionálne vnímanie, na prebúdzanie pocitov lojality. Aj preto je v sociálnych sieťach veľa ľudí, ktorí svoje osobné denníky v sociálnych sieťach dopĺňajú zástavkami v národných farbách Ukrajiny, USA, Ruska či Slovenska. Dávajú tým najavo, že sa pridávajú k mysleniu, ale aj propagande tej- ktorej krajiny či strany konfliktu.
Lasswell bol presvedčený, že základné inštinkty sú iracionálne a nepodliehajú vedomej kontrole. Kritická situácia, akou je vojna, dáva voľný priechod primitívnym inštinktom a práve na ich mobilizáciu je zameraná vojnová propaganda. Čím vyššia bude miera napätia v spoločnosti, čím primitívnejšie inštinkty sa v nej prejavia, tým efektívnejšie bude propaganda fungovať.
Propaganda – uplatňovanie sugescií voči vlastným občanom a občanom iných krajín – je jednou z troch zbraní štátu na boj proti nepriateľovi vo vojne, spolu s vojenským a ekonomickým tlakom. Vyčleňuje tieto úlohy vojenskej propagandy: podnecovať nenávisť k nepriateľovi, udržiavať priateľské vzťahy s neutrálnymi štátmi a so spojencami, presvedčiť neutrálne štáty, aby boli proti nepriateľovi, rozložiť nepriateľa a oslabiť silu nepriateľského odporu. Lasswell verí, že na mobilizáciu myšlienok a názorov potrebných vo vojne musí moc nad názorom prejsť do oficiálnych rúk. Dôvodom je, že nebezpečenstvo vyplývajúce zo slobody názoru je väčšie ako to, ktoré by mohlo vyplynúť zo skreslenia týchto názorov.
Vnímanie sveta cez stereotypy
Ako sa to prejavuje vo vzájomnom vnímaní dvoch súperiacich skupín. Nazvime ich „naši“ a „vaši“. Vzájomné ovplyvňovanie dvoch konkurujúcich skupín sa dá označiť pojmom „našizmus-vašizmus.“
Vyzerá takto: Ak naši vyhrávajú v konkurencii s vašimi, je to výsledok našich vnútorných vlastností, vnútornej sily. Nie je to v dôsledku vonkajších okolností, ale predovšetkým je to dôsledok slabých vlastností vašich, teda tých iných. Ak však v konkurencii vyhrávajú „vaši” a nie naši, tak je to výsledkom alebo dôsledkom len vonkajších okolností, ale vôbec nie v dôsledku zlých vnútorných vlastností našich. Tento mechanizmus vnímania ľudí seba ako súčasti jednej skupiny, a tých iných ako súčasti druhej skupiny je večný.
Posudzovanie informácií o vojne by malo byť vždy spojené s racionálnou kritikou nielen cudzích, ale aj svojich vlastných názorov. Ak to neurobíme uvrhneme sa do vnímania sveta cez stereotypy – zjednodušené obrazy o svete, ľuďoch a spoločnosti.
Najhoršie medzi stereotypmi je zjednodušené vnímanie typu – aha, toto je Rusko, toto je Ukrajina, toto je Európska únia, toto sú USA. Treba si však uvedomiť, že tak ako v Ukrajine, tak aj v Rusku sú ľudia, ktorí opúšťajú krajinu. Utekajú nielen Ukrajinci, ale aj Rusi. Z Ruska odišlo za posledný mesiac asi pol milióna ľudí. Nesúhlasia s vojnou. Preto by sa slovenské, ale aj iné politické elity mali na problematiku vojny a mieru pozerať komplexne, bez propagandy, zjednodušeného pohľadu a hádzania všetkých ľudí do jedného vreca.