Macron a Európa

Francúzsky prezident Emmanuel Macron mi je od počiatku sympatický. Nielen preto, že dokázal poraziť konzervatívnu pravičiarku Le Penovú na vrchole jej popularity, ale hlavne preto, že za jadro svojho prezidentovania si vytýčil posilnenie Európskej únie.

01.04.2022 14:00
debata (12)

Je pravda, že sa mu prakticky až tak veľa nepodarilo zrealizovať, ale nedivím sa, lebo pandémia covidu mu čiastočne vzala vietor z plachát. Ale ak už nič iného, tak vytvorenie 800-miliardového balíka pre plán obnovy a NextGenerationEU (a bez ktorého by táto vláda bankrotovala s veľkým pokrikom, že to spôsobil Fico svojím rozkrádaním…), ktoré získava EÚ spoločne ako súštátie na finančnom trhu, je z veľkej časti výsledkom Macronovej proeurópskej politiky. Mne však hovorí z duše jeho koncept „európskej suverenity“ a „strategickej autonómie“. Už desiatku rokov tak vo svojich teoretických prácach, ako aj počas pôsobenia v Európskom parlamente som oba tieto koncepty rozvíjal a presadzoval.

Mocenská slabosť EÚ

Na jednej strane Trumpova politika „America First“, ktorá rozkladala celý systém medzinárodných vzťahov založených na univerzálnych právach, a na druhej strane obnovenie veľkoruskej politiky Putinom (krvavo prifarbenej inváziou do Ukrajiny) postavili potrebu európskej suverenity a strategickej autonómie ako nevyhnutnosť. EÚ je skutočne hospodárskym gigantom, príťažlivým aj pre mnohé susedné, nečlenské štáty; ale gigantom, ktorý nemá dostatočnú politickú silu: nielen na ochranu vlastných hospodárskych záujmov, ale predovšetkým na ochranu bezpečnosti, integrity, obranu suverenity seba a členských štátov.

EÚ je skutočne hospodárskym gigantom, príťažlivým aj pre mnohé susedné, nečlenské štáty; ale gigantom, ktorý nemá dostatočnú politickú silu: nielen na ochranu vlastných hospodárskych záujmov, ale predovšetkým na ochranu bezpečnosti, integrity, obranu suverenity seba a členských štátov.

Iste, nie je pravda, že by EÚ v medzinárodnom usporiadaní nič neznamenala: naopak, má silné slovo v takých zoskupeniach ako G7 či G20 (posilnené aj tým, že štáty EÚ ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko sú tiež členmi týchto zoskupení…). Ale sama osebe nie je v medzištátnom svetovom poriadku subjektom práva, nie je plne etablovaná ako štát. Mnoho štátov ju stále pokladá za „medzinárodnú organizáciu“. Čo nezodpovedá realite, lebo z hľadiska usporiadania je EÚ súštátie – a je na teoretickú diskusiu, či má konfederálnu, alebo federálnu povahu. (Mimochodom, v niektorých politikách má federálnejšie usporiadanie ako USA alebo Kanada…)

„Strategická autonómia“

Lenže EÚ nemá vybudované mocenské inštitúcie a spôsob využitia svojej hospodárskej sily ako štátnej moci. No je to jednoduché: nemá spoločnú obrannú politiku a nemá armádu. Máme nezmyselných 27 armád, ktoré žerú prostriedky, a to často na úkor sociálneho štátu – pričom relatívne malá armáda na vysokej technologickej úrovni s europeizovaným francúzskym jadrovým potenciálom a hospodárskou silou EÚ by boli dostatočne odstrašujúcou silou voči akejkoľvek veľmoci. Nielen putinovského Ruska. A hlavne nezávislosti! Aj od USA.

Lebo nerobme si ilúzie. Jednoznačne vítam postoj prezidenta Bidena, ktorý nielenže obnovil spoluprácu s európskymi mocnosťami, ale priamo aj s EÚ. Ba zúčastnil sa aj na rokovaní Európskej rady, čím jej dal manifestačne legitimitu ako svetovému hráčovi. Úzka spolupráca v rámci NATO a plná akceptácia EÚ: to je to, čo spôsobilo Putinovi šok a k čomu nemá vypracovaný plán B. Navyše v čase, keď jej predsedá Francúzsko. Ale Amerika nie je len Joe Biden a iba demokrati, ktorí nanovo obnovujú medzinárodný právny systém. Amerika je aj Trump. A Trump bol a je arcinositeľom konzervatívneho nacionalizmu, ktorý sa jeho poradca Steve Bannon pokúsil inštitucionalizovať aj v Európe vytvorením organizácie nacionalistov s cieľom rozložiť EÚ ako pilier európskej jednoty. Urobiť nás všetkých ľahkou korisťou pre Putina aj pre amerických nacionalistov. A doma sa pokúsil presne o to, k čomu smeruje Putin, len sa mu to v podmienkach silných federálnych inštitúcií nepodarilo. Ale neštítil sa ani pokusu o prevrat a násilného uchopenia moci po prehratých voľbách.

Donald Trump sa ešte viac ako Vladimír Putin usiloval rozbiť aj celý systém medzinárodného usporiadania, založeného na univerzálnych pravidlách (odstúpil od zásadných zmlúv a vystúpil z mnohých organizácií, znefunkčnil NATO, pohŕdal a nespolupracoval s EÚ, zavádzal svojvoľný hospodársky protekcionizmus a nespočet ďalších krokov). A Trump nie je žiaden osamelý jazdec, podrobil si celú Republikánsku stranu. Stranu, ktorá sa rozvíja na živnej pôde náboženského fanatizmu, na konšpiráciách totožných s fantazmagóriami QAnonu, na ideológii národnej výlučnosti, presne ako Putinov koncept imperiálneho Ruska. A tento Trump môže – a to nie s malou pravdepodobnosťou – nasledujúce voľby vyhrať.

Práve toto jasne vníma Macron. Navyše má priamu skúsenosť tak s Trumpom, ako aj s Putinom, absolvoval s oboma rozsiahle opakujúce sa rozhovory: Macron je humanitne a politicky asi najvzdelanejší z dnešných politikov, a tak mu ideologické podhubie svetových politikov len tak ľahko neunikne. Aj jeho súčasné rozhovory s Putinom (neoprávnene kritizované, lebo má mandát od EÚ, ako aj priamu žiadosť Zelenského) sú práve určitou demonštráciou „strategickej autonómie“. Verím, že vyhrá voľby a som úprimne zvedavý, aké kroky podnikne k takej potrebnej „európskej suverenite“.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Francúzsko #USA #Joe Biden #Emmanuel Macron #Donald Trump
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy