Vlády Moldavska a Gruzínska síce hovoria predovšetkým o ekonomických dôvodoch, keďže sú dosiaľ značne závislé od obchodu s RF, zároveň si však uvedomujú, že sa po Ukrajine práve ich krajiny môžu stať objektom agresie Ruska. Gruzínska vláda, kontrolovaná milionárom Bidzinom Ivanišvilim a jeho stranou Gruzínsky sen, sa otvorene usiluje o dobré vzťahy s Ruskom pri zachovaní kurzu na európsku integráciu. Zablokovala výjazd gruzínskych dobrovoľníkov ochotných bojovať na strane Ukrajiny.
Humanitárna katastrofa
Gruzínsko má za sebou skúsenosť s vojnou v roku 2008, pričom si uvedomuje, že by prípadnej ruskej agresii nedokázalo čeliť ani v súčasnosti, keďže jeho demografický, vojenský i ekonomický potenciál je v porovnaní s Ukrajinou podstatne menší. Vážnejším hrozbám však čelí Moldavsko, keďže vojna prebieha bezprostredne v jeho susedstve. Hneď po napadnutí Ukrajiny Ruskom vyhlásilo neutralitu a túto pozíciu potvrdilo začiatkom apríla.
V prípade Moldavska je to paradoxná situácia, keďže tam v roku 2020 v prezidentských voľbách zvíťazila proeurópska kandidátka Maia Sandu. V júli minulého roku navyše jej Strana akcie a solidarity (PAS) tesnou väčšinou porazila koalíciu proruských socialistov a komunistov na čele s bývalým prezidentom Vladimirom Voroninom a v opozícii sa ocitla ešte aj menšia proruská populistická strana, pomenovaná podľa svojho lídra Ilana Şora.
Moldavsko je však v skutočnosti do vojny vtiahnuté aj bez účasti na sankciách proti Rusku. Práve cez Moldavsko prechádza značný počet ukrajinských utečencov, podľa prezidentky je ich v súčasnosti na jeho území približne stotisíc. Hoci väčšina z nich pokračuje ďalej do Európskej únie, len v prvých dňoch invázie ich cez Moldavsko prešlo približne 400-tisíc. Samotné Moldavsko má približne 2,6 milióna obyvateľov, pričom ekonomicky najaktívnejší už krajinu dávno opustili pre nemožnosť získať zamestnanie. Moldavsko tak vzhľadom na svoju veľkosť a ekonomický potenciál čelí doslova humanitárnej katastrofe. Prílev utečencov predstavuje preň vážnejší problém ako pre Poľsko či Slovensko.
Podnestersko a Gagauzsko
Ďalšou výzvou pre Moldavsko je problém podnesterského a gagauzského separatizmu. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy pri odchode Ruska z tejto inštitúcie 15. marca prijalo vyhlásenie, ktorým bolo Podnestersko označené za územie okupované Ruskom. V súčasnosti však Moldavsko v tomto „zamrznutom konflikte“ nemá k dispozícii dobré riešenie. Podnesterské vedenie neponáhľa s uznaním Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. Veľká časť podnesterských firiem je totiž zaregistrovaná v Moldavsku, čo je pre ne podmienkou, aby mohli obchodovať s EÚ. Podnestersko však ako de facto štát existuje už viac než 30 rokov. V regióne vyrástlo niekoľko generácií, ktoré neovládajú rumunský jazyk, ale navyše aj považujú Moldavsko za nepriateľa. Identita Podnesterska sa opiera nielen o ruské výboje z čias Kataríny Veľkej a generála Alexandra Suvorova, ktorý tieto územia pripojil k Rusku, ale aj o vojnu s Moldavskom z roku 1992, ktorá si vyžiadala 700 mŕtvych.
Moldavsko musí, pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine, postupovať opatrne, pričom v žiadnom prípade jeho vládu nemožno obviňovať zo sedenia na dvoch stoličkách.
Podnestersko sa zatiaľ nezapája do ruskej agresie proti Ukrajine napriek tomu, že na jeho území na nachádza kontingent ruských vojsk a tzv. mierotvorcovia, ktorí sú fakticky tiež súčasťou ozbrojených síl RF. Ich predpokladané početné stavy nie sú príliš vysoké a pravdepodobne to isté platí aj o podnesterských jednotkách. V prípade ruského výsadku v Odese, respektíve v jej okolí, sa však situácia môže zmeniť. Preto sa Moldavsko ani príliš neponáhľa s reintegráciou Podnesterska. Ak by to aj dokázalo zvládnuť po vojenskej stránke, čo pri stave jeho ozbrojených síl vonkoncom nie je pravdepodobné, malo by vzhľadom na viac tri dekády podnesterskej faktickej nezávislosti problém s politickou integráciou regiónu. V kišiňovskom parlamente by zrazu mohlo zasadnúť približne 20 percent poslancov z Podnesterska, t.¤j. prorusky a protizápadne orientovaných. Hoci odtrhnutie Podnesterska pre moldavskú spoločnosť predstavuje podobnú traumu ako Kosovo pre Srbsko či Krym pre Ukrajinu, Moldavsko by s Podnesterskom zrejme bolo iné, ako je v súčasnosti vo vnútornej i zahraničnej politike.
Prorusky je orientované aj autonómne Gagauzsko na juhu krajiny, ktoré odmieta zbližovanie Moldavska s EÚ. V referende v roku 2014 sa jeho obyvatelia vyslovili za užšiu spoluprácu s Ruskom. V 90. rokoch hrozil ozbrojený konflikt aj v tomto regióne. Hoci samotné Gagauzsko nepredstavuje geograficky kompaktné územie, v prípade konfliktu s Ruskom môže takto Moldavsko prísť o veľkú časť svojho južného územia. Aj preto Moldavsko musí, pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine, postupovať opatrne, pričom v žiadnom prípade jeho vládu nemožno obviňovať zo sedenia na dvoch stoličkách.