Zažehnaný strach z inflácie (a z rozpadu vlády)?

Podľa harmonizovaného indexu spotrebných cien dosiahla inflácia v eurozóne v marci 7,4 %. Inflačný diferenciál (rozdiel v inflácii) vyjadrený ako rozdiel medzi najvyššou a najnižšou infláciou v štátoch eurozóny je neuveriteľných 11,1 percentuálneho bodu. Najvyššiu mieru inflácie dosiahla Litva: 15,6 %, najnižšiu Malta 4,5 %.

20.05.2022 14:00
debata (11)

Nepomôže ani tlak politikov

Príčin, prečo takto výrazne narástol inflačný diferenciál v eurozóne, je viacero. Jednou z nich je aj to, ako na infláciu, ktorá začala rásť už v predchádzajúcom roku, vlády reagovali. Niektoré iba krátkodobými opatreniami ako dočasným znížením DPH alebo zastropovaním niektorých cien. Iné, prezieravejšie, dlhodobejšími opatreniami. To, že sa Slovensko v inflačnom rebríčku nachádza na 7. mieste odhora a nie ešte vyššie, je hlavne vďaka tomu, že ceny energií pre domácnosti sú regulované. V januári 2023, ako odhaduje NBS, však ceny elektrickej energie porastú o 60 % a plynu pre domácnosti o viac ako 120 %.

A čo bude ďalej? Ak sa vláda nepozrie „ďalej od nosa“ a nevyužije zdroje z Plánu obnovy a odolnosti na radikálnejšie opatrenia, ktoré by zredukovali podiel výdavkov na energie v štruktúre výdavkov domácností, nepomôže ani tlak politikov na regulačný úrad. A v hre sú aj iné ceny. Rast cien potravín v apríli u nás dosiahol 14,3 %, mimochodom vo Francúzsku iba 3,8 %.

Okamžitá vs. systémová protiinflačná pomoc

Od januára sa táto vláda dohadovala na „okamžitej“ protiinflačnej pomoci. Po stredajšom zasadnutí vlády pre SaS už neplatí koaličná zmluva, ale vládnej moci sa vzdať nemieni. I keď by Matovičove návrhy prešli s pomocou opozície. SaS trvala na adresnosti pomoci a jej červenou čiarou bola a je dlhová brzda.

Faktom je, že inflácia dopadá na rôzne príjmové skupiny rozdielne, že prehlbuje nerovnosti. V tejto súvislosti hovoríme o inflačnej nerovnosti. Dôvodom je rozdielna štruktúra nákupného koša v závislosti od príjmu domácností.

U nás sa inflačná nerovnosť jednotlivých príjmových skupín viac-menej ignoruje. Výnimkou je dôchodcovská inflácia, ktorá sa od istého času začala používať ako kritérium úpravy dôchodkov. Domácnosti dôchodcov sú oveľa citlivejšie na rast cien potravín a bývania, ako je priemer slovenských domácností. Je to preto, lebo napr. v r. 2019 vo výdavkoch priemernej domácnosti predstavovali výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje 16,9 %, u domácnosti dôchodcov až 26,7 %, náklady na bývanie v prvom prípade 15,0 % a v druhom 24,6 %. Napriek tomu „okamžitá“ pomoc pri raste cien potravín o 14,3 % a nákladov na bývanie o 15,7 % nebola určená všetkým dôchodcom.

Ak sa inflácia v budúcnosti spomalí, ceny sa už na pôvodnú úroveň nevrátia. Jednorazová pomoc však nereaguje na novú, vyššiu cenovú úroveň. K tomu sú potrebné tzv. systémové opatrenia. Jedným z nich je idol Igora Matoviča: zvýšenie daňového bonusu. Napriek tomu, že ZMOS i Únia miest argumentujú, že im toto opatrenie odkrojí z aj tak poddimenzovaných príjmov. A napriek tomu, že predstavuje formu regresívneho zdaňovania, pretože tí, ktorí zarábajú málo, nebudú mať z neho nič, a naopak tým, ktorí zarábajú viac, sa ešte pridá.

Daňový bonus diskriminuje deti nezamestnaných: nárok naň majú deti iba v tom prípade, ak aspoň jeden z rodičov pracuje. Deti nepracujúcich rodičov sú odsúdené na chudobu, ktorú nezľahčí ani kozmetické zvýšenie hlboko poddimenzovaného prídavku na dieťa.

Platilo by to i vtedy, keby sa namiesto základu dane jednotlivca bral základ dane matky a otca, t. j. keby sa od zdaňovania jednotlivca prešlo na zdaňovanie príjmov rodiny. Najnovšie vraj i toto navrhoval Matovič – bez ohľadu na to, že zdaňovanie príjmov rodiny nie je v našej daňovej legislatíve zakotvené.

Najvážnejšie však je, že daňový bonus diskriminuje deti nezamestnaných: nárok naň majú deti iba v tom prípade, ak aspoň jeden z rodičov pracuje. Deti nepracujúcich rodičov sú odsúdené na chudobu, ktorú nezľahčí ani kozmetické zvýšenie hlboko poddimenzovaného prídavku na dieťa. Zrušením obedov zadarmo sa ich vylučovanie zo spoločnosti rovesníkov ešte viac prehĺbilo a myslieť si, že príspevok na voľnočasové aktivity to vyrieši, je pokrytectvo.

Daň z mimoriadneho zisku

Akoby Matovič návrhy ako financovať zvýšenie výdavkov na protiinflačnú pomoc vyťahoval z klobúka. Najskôr navrhol použiť zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, podľa ktorého im vzniká povinnosť platiť odvod vtedy, ak ich výsledok hospodárenia dosiahne aspoň 3 milióny eur. Kažimírovo autorstvo zákona mu neprekážalo, chcel iba, aby tento odvod bol vyšší. Pred pár dňami vytiahol nový návrh: zaviesť 30 % daň na cenové zvýhodnenie ruskej ropy dovážanej do Slovnaftu.

Fantázia tomuto ministrovi nechýba, no znalosť, ako sa to robí inde, očividne áno. Existuje totiž štandardné riešenie na dočasné zdanenie mimoriadneho zisku. Je ním tzv. windfall tax (WT). V Španielsku túto daň aktuálne zaviedli na dobu 6 mesiacov na energetické firmy. V minulosti ju jednorazovo zaviedli na banky a na ropné a plynárenské spoločnosti i vlády britských labouristov či konzervatívcov.

No ani jednorazová WT nenahradí potrebnú daňovú reformu, ktorej niektoré prvky odporúča už dlhší čas Brusel či OECD. Matovičova „daňová revolúcia“ a Sulíkova červená čiara sú ale na zlej ceste.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #inflácia #daňový bonus #protiinflačná pomoc
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy