Nech mi slovenskí politológovia odpustia tento výrok. Málokedy ich komentujem, ale rozhovor politológa pána Tomáša Koziaka v denníku Pravda (31. mája 2022) mi nedovolí mlčať.
Denník Pravda ešte stále považujem za vcelku seriózny denník. Očakával by som preto, že pri rozhovoroch s politológmi bude reagovať na krivenie pravdy a zjavné úmyselné odporúčania, ktoré politológovia dávajú slovenskej spoločnosti. Teda ak si chce zachovať postavenie neutrálneho a nezávislého média.
Z rozhovoru s Tomášom Koziakom je úplne zrejmé, aké posolstvá chcel zverejniť. Vybral som si tri najpodstatnejšie a krátko na ne zareagujem.
Posolstvo prvé. Koziak oznamuje, že pre opozíciu je výhodnejšie nechať túto koalíciu vládnuť v hádkach až do riadneho konca. Vládnuť až do marca 2024 si vládna koalícia želá nadovšetko a politológ si našiel cestu, ako o tom presvedčiť verejnosť. Pán Koziak, Slovensko potrebuje novú vládu čo najrýchlejšie. Nie vládu Smeru-SD alebo Hlasu-SD. Ale vládu pokoja, sociálneho dialógu, rešpektovania demokracie, právneho štátu a záujmu o ľudí a národné záujmy Slovenska. Ak Tomáš Koziak navrhuje, aby vláda vládla až do roku 2024, stojí jednoznačne na jej strane, hoci ako politológ by si mohol všimnúť takú maličkosť – že vláde nedôveruje od 70 do 80 percent populácie.
Čítajte viac Politológ Koziak: Predčasné voľby by koalícii len pomohli
Posolstvo druhé. Podľa Koziaka nemá referendum o predčasných voľbách z vecného hľadiska príliš veľký význam. Podľa neho by sa tak obdobie súčasnej vlády skrátilo pravdepodobne len o niekoľko týždňov. Pán Koziak, ja mám slovenský, a nie mayský kalendár. Politológ opäť vysiela provládne posolstvá. Načo referendum, veď vláda aj tak prakticky dovládne. Ak by sme prezidentke odovzdali petičnú akciu 31. júla 2022 a prezidentka by sa záhadne nerozhodla referendum zmariť, ako to urobila pri ostatnej petičnej akcii 600-tisíc ľudí, musela by referendum vyhlásiť do 31. augusta a referendum by sa muselo konať do 30. novembra 2022 a predčasné parlamentné voľby najneskôr vo februári 2023. Teda rok pred riadnym termínom, a nie „niekoľko týždňov“. Skôr by som od politológov očakával, že budú pani prezidentke vysvetľovať, že nie je súčasťou vládnej koalície a nemá presadzovať cudzie záujmy na Slovensku, ale predovšetkým hľadieť na záujmy Sloveniek, Slovákov a ostatných občanov SR.
Vážim si prácu expertov, ktorí sa vyznajú. Politológ, ako je Tomáš Koziak, nestrávil v reálnej politike ani deň. Ja tridsať rokov. Preto si dovolím s jeho názormi polemizovať a zaraďovať ho do šíkov provládnych teoretikov.
No a posolstvo tretie. Podľa Koziaka vraj ľudia neveria, že Rusko je obeťou vojnového konfliktu na Ukrajine a že Ukrajina a NATO sú agresormi. Toto je podľa politológa v prípade Fica jednoznačne čoraz väčším približovaním sa voličom extrémistických strán. Pán Koziak posiela verejnosti ďalší odkaz, Fico je extrémista, dobre že nie fašista, hoci nie ja som dával štátne vyznamenania slovenským nacistom, ale prezidentka Zuzana Čaputová. Politológ Koziak vie veľmi dobre, že použitie ruskej vojenskej sily na Ukrajine sme v strane Smer-sociálna demokracia odsúdili. A nech nám je dovolené pri sledovaní vojenského konfliktu na Ukrajine zachovať si zdravý rozum. Ak vidím zajatých ukrajinských vojakov potetovaných nacistickými symbolmi, mám právo porozmýšľať, či nie je niečo pravdy na potrebe denacifikovať Ukrajinu. Dúfam, že táto voľnosť rozmýšľania a slobodného uvažovania neustúpi na Slovensku tupej propagande.
Na záver. Vážim si prácu expertov, ktorí sa vyznajú. Politológ, ako je Tomáš Koziak, nestrávil v reálnej politike ani deň. Ja tridsať rokov. Preto si dovolím s jeho názormi polemizovať a zaraďovať ho do šíkov provládnych teoretikov. Posolstvá, ktoré v rozhovore šíril a ktorým denník Pravda, žiaľ, neoponoval, sú čisto v prospech súčasnej vlády. Vládu treba nechať dovládnuť, referendum nemá žiadny význam a Fico je extrémista. Jednoduché ako facka.
Nech mi je teda na adresu provládnych politologických teoretikov dovolené reagovať pravdou mladého neskúseného chirurga. Operujem, operujem, a zrazu zistím, že pitvám, pitvám. Takto sa končí prakticky každá jedna práca slovenského politológa.