Ale geopolitika nie je všetko, čo definuje visegrádsku skupinu. Krajiny V4 mali spočiatku spoločnú túžbu vstúpiť do EÚ ako postsocialistické krajiny. Ale bolo to dohodnuté samostatne. Aj po vstupe do EÚ existovali k niektorým otázkam spoločné stanoviská, v iných sa vlády vydali svojou cestou. V dôsledku západnej integrácie sa vlády uchádzali o zahraničné investície. Ich priemyselné odvetvia sa začlenili do výrobných reťazcov sústredených v Nemecku a ovládali ich nemecké podniky.
Kríza a domáca ekonomika
V dôsledku veľkej finančnej krízy 2008 videli nacionalistické pravicové strany v Maďarsku a v Poľsku príležitosť na posilnenie pozície domáceho kapitálu. Po nástupe k moci presadzovali Fidesz a PiS politiku selektívneho ekonomického nacionalizmu. Usilovali sa dať svojej strane aj ústrednú úlohu v štátnom aparáte, vo verejnoprávnych médiách, firmách a v súdnictve. Viedlo to aj k oslabeniu autonómie súdnictva a k deľbe moci. Nasledovali konflikty s Európskou komisiou. Maďarská a poľská vláda vytvorili úzke spojenectvo v konflikte s EÚ o právny štát. Na Západe sa V4 v posledných rokoch často stotožňuje s vládami Maďarska a Poľska.
To, že V2 sa rovná V4, bolo skreslené vnímanie. Maďarská vláda urobila veľa pre to, aby si nárokovala niečo ako neformálnu vedúcu úlohu. V jednotlivých otázkach, ako je odmietnutie utečencov z Blízkeho východu, vlastne existovalo niečo ako konsenzus, silne ovplyvnený Maďarskom. Vlády Česka a Slovenska však nesledovali a ani nepresadzujú agresívny ekonomický nacionalizmus. Ani v jednej z týchto dvoch krajín neprebehli systematické pokusy o vyformovanie straníckeho štátu.
Politicky by sa však v posledných rokoch predsa dala vo V4 identifikovať politická homogenizácia smerom doprava. V žiadnej z krajín V4 momentálne nie je vo vláde stredoľavá strana. V spoločensko-politických otázkach sú zreteľné tendencie k obnoveniu konzervatívnych rodinných predstáv a rodových rolí. V tomto ohľade myšlienka jednoduchého rozdelenia na V1 a V3 zaostáva. Je dôležité pozrieť sa bližšie na to, ako sa krajiny V4 stavajú zoči-voči vojne na Ukrajine a viacnásobným krízam.
Ukrajinský šok
Visegrádske krajiny zasiahla najmä vojna na Ukrajine. Tri zo štyroch štátov – Poľsko, Slovensko a Maďarsko – hraničia priamo s Ukrajinou a Poľsko hraničí aj s Ruskom a s exklávou Kaliningrad. To z nich robí prvé hostiteľské krajiny pre utečencov z Ukrajiny, z ktorých sa značná časť presunula do Českej republiky, kde už existovala väčšia ukrajinská komunita.
Vojne predchádzala zdĺhavá fáza eskalácie medzi západnými krajinami a Ruskom. S rastúcou konfrontačnou politikou Západu začali sily establišmentu v Rusku spochybňovať územné dôsledky rozpadu Sovietskeho zväzu. V kontexte čoraz napätejších vzťahov medzi západnými krajinami a Ruskom sa maďarská vláda v posledných rokoch zachovala inak ako zvyšok krajín V4. Vláda Fideszu sa snažila diverzifikovať zahraničnú politiku a zahraničnoobchodné vzťahy s Ruskom, ale aj s Čínou. V hospodárskej spolupráci s Ruskom sa pozornosť sústredila na energetický sektor. Vzťahy s Ukrajinou boli, naopak, napäté. Keď napätie na Ukrajine v týždňoch pred ruským útokom prudko vzrástlo, maďarský premiér Viktor Orbán sa snažil sprostredkovať deeskaláciu.
Maďarsko a Ukrajina
Aj po začiatku vojny sa vláda Fideszu držala deeskalačnej línie. Odsúdila ruský útok, ale dala jasne najavo, že Maďarsko sa nechce dať vtiahnuť do vojenskej konfrontácie. Maďarská vláda nepovoľuje dodávky zbraní z Maďarska. Podporila prvých päť balíkov sankcií. Tento vládny kurz sa stretol s pomerne silným ohlasom obyvateľstva a prispel k jasnému víťazstvu Fideszu vo voľbách v apríli 2022.
Útočná sankčná politika v krajinách visegrádskej štvorky má však v energetike svoje limity. Krajiny sú pomerne silne závislé od dovozu ropy a najmä plynu z Ruska. Týka sa to najmä troch vnútrozemských štátov – Maďarska, Slovenska a Českej republiky. V plynárenskom sektore tieto tri krajiny nemajú žiadnu krátkodobú alternatívu k ruskému plynu.
Oveľa tvrdšie odsúdili Rusko vlády Česka, Poľska a Slovenska. Všetky tri vlády sa zapojili do predaja zbraní Ukrajine. V súlade s vládou USA vnímajú politiku sankcií voči Rusku ako istý druh ekonomickej vojny. Z tohto pohľadu sú sankcie zamerané na dlhodobé eliminovanie Ruska ako medzinárodne relevantného hráča.
Útočná sankčná politika v krajinách visegrádskej štvorky má však v energetike svoje limity. Krajiny sú pomerne silne závislé od dovozu ropy a najmä plynu z Ruska. Týka sa to najmä troch vnútrozemských štátov – Maďarska, Slovenska a Českej republiky. V plynárenskom sektore tieto tri krajiny nemajú žiadnu krátkodobú alternatívu k ruskému plynu. Infraštruktúra plynovodu je zameraná na Rusko. Ruský plyn je dôležitý nielen na vykurovanie domácností, ale aj ako lacný zdroj energie pre priemysel.
Prerušenie dodávok plynu – či už v dôsledku západného plynového embarga, alebo ruského prerušenia dodávok plynu – by malo masívne a v priemyselnom sektore pravdepodobne trvalé následky. Chýba infraštruktúra pre rýchlu konverziu dodávateľských krajín, uprednostňuje sa tu Poľsko ako prímorská krajina. Strednodobé alternatívy by boli podstatne drahšie – a vzhľadom na ťažbu frakovaním a procesmi skvapalňovania aj ekologickejšie.
Sankcie-nesankcie
So šiestym balíkom sankcií sa energetické otázky dostali na program rokovania s návrhom na ropné embargo – a tým sa visegrádske štáty odlíšili. Poľsko dáva absolútne prvenstvo sankciám proti Rusku. Maďarsko, Slovensko a Česká republika, výrazne závislé od ruskej ropy, presadzujú riešenie, ktoré by im zatiaľ umožnilo naďalej ruskú ropu odoberať. Táto výnimka sa potom našla v podobe, že dovoz ropy ropovodom je stále možný. Maďarská vláda dala najavo zásadnú nespokojnosť so sankčnou politikou v otázke sankcií proti hlave ruskej pravoslávnej cirkvi Kyrillovi. Po nájdení kompromisu v ďalšej otázke sankcií sa Budapešť postavila proti. Na maďarské naliehanie bol Kyrill opäť vyškrtnutý zo sankčného zoznamu.
Politika vojny a západných sankcií zvýšila rast cien potravín, energií a iných komodít. V prípade potravín treba očakávať zásadnú tendenciu zvyšovania cien v dôsledku globálneho otepľovania. Strácajú sa pestovateľské plochy a častejšie sa vyskytujú neúrody. Globálne otepľovanie si vyžaduje posun v energetickej základni (a výrazné úspory). To povedie aj k štrukturálne vyšším cenám v dohľadnej budúcnosti. Výrazné zvýšenie cien sa týka najmä tovaru každodennej potreby. Tvoria veľkú časť spotrebiteľských výdavkov, najmä v domácnostiach s nízkymi príjmami.
To zhoršuje sociálne problémy. Miera inflácie v krajinách V4 bola nad priemerom EÚ: V apríli 2022 malo Maďarsko stále relatívne najnižšiu hodnotu 9,6 %, zatiaľ čo relatívne najvyššiu hodnotu mala Česká republika s 13,2 %.
Vlády – nielen v krajinách V4 – sa ťažko vyrovnávajú s infláciou. Tradičný nástroj, teda zvyšovanie úrokových sadzieb, nie je zvlášť účinný a určite nie presný vzhľadom na štrukturálnu infláciu, ktorá sa cyklicky zhoršuje vojnou a sankciami. Centrálne banky Poľska, Maďarska a Českej republiky už zvýšili úrokové sadzby a čoskoro tak urobí zrejme aj Európska centrálna banka. Dosahy na infláciu zostanú obmedzené, rast cien nehnuteľností sa môže spomaliť. Vláda Fideszu sa tiež uchýlila k heterodoxnému nástroju cenovej kontroly vo vybraných oblastiach, ako je napríklad benzín.
Vo všeobecnosti poukazujú znaky – v logike ekonomík s nízkymi mzdami – na politiku úsporných opatrení. V Českej republike Fialova vláda takmer plynule pokračuje v skoršej antisociálnej politike neoliberálov. V Maďarsku vláda krátko po voľbách ohlásila úsporný balík so znížením výdavkov a špeciálnymi daňami v určitých sektoroch, v ktorých dominujú veľké spoločnosti. Pracovné spory sú pravdepodobné. Už týždne tam trvá násilný konflikt v školstve, v Českej republike sa začali mobilizovať odbory. Opatrenia sociálnej podpory – napríklad prostredníctvom úprav dôchodkov a iných sociálnych dávok – zostávajú dosť obmedzené a niekedy sú pod nesprávnou vlajkou, ako tzv. rodinná politika.
Ideologická radikalizácia
V krajinách V4 sa v rôznych podobách objavuje politické pritvrdzovanie. Na Slovensku hľadal minister financií a hlavný ťahúň vlády Igor Matovič väčšinu v rámci podpory rodín aj u fašistických poslancov, čím jasne porušil tabu a otvoril sa pravici. Inde sa núdzový stav stáva normálnym. V Maďarsku bola krátko po voľbách vyhlásená nová forma výnimočného stavu. Bolo to odôvodnené nebezpečenstvami vyplývajúcimi z vojny v susednej krajine. Ale aj česká vláda opäť vyhlásila núdzový stav, pretože vraj inak nebolo možné ubytovať ukrajinských utečencov. Takto narúšajú demokratické štandardy zoči-voči hroziacej sociálnej kríze.
V zahraničnopolitickej orientácii V4 na vojnu na Ukrajine, v Rusku a v otázke sankcií možno vidieť zreteľnú diferenciáciu medzi Maďarskom na jednej strane a ostatnými tromi členmi na strane druhej. Iná situácia je pri riešení ekonomických a sociálnych dôsledkov vojny, sankcií a krízy v silne industrializovaných ekonomikách s nízkymi mzdami. Podobné trendy možno vo V4 vidieť v reštriktívnej hospodárskej politike, rastúcej pravicovej orientácii a politickom pritvrdzovaní.