Diaľnica nás nespája ani s Poľskom, ani s Ukrajinou, rýchlikom cestujeme z Košíc do Bratislavy takmer šesť hodín a medzimestským autobusom päť, a ambicióznych plánov niet. Pritom – na Mesiac sa už ako prví nedostaneme, ale po diaľnici do Vyšného Nemeckého by sme do konca dekády mohli.
„Slovensko dostane 12,8 miliardy eur na obdobie rokov 2021¤-¤2027 na investície v rámci politiky súdržnosti na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.“ Takto sa začína tlačová správa Európskej komisie z 18. júla 2022. Slovensko tak od svojho vstupu do EÚ získalo zdarma jeden vládny rozpočet navyše. Pyšné tabule o podpore z eurofondov bokom, otázkou je, kto má a bude mať z týchto peňazí úžitok. Lebo podľa programového vyhlásenia vlády „eurofondy sú pre ľudí na Slovensku synonymom rozkrádania, korupcie, podvodov pri verejnom obstarávaní či pri výbere a hodnotení projektov“.
Náš systém je silno centralizovaný a nepredvídateľný, zameraný na dopytové výzvy, čo príjemcom znemožňuje plánovanie a riadenie.
V stanovisku ministerstva sa zdôrazňuje viac čerpanie ako výsledky. A z celkovej sumy takmer 13 miliárd eur je na produktívne investície, ktoré majú zvýšiť konkurencieschopnosť regiónov a vrátiť rodákov domov, vyčlenených málo: 1,9 miliardy na digitalizáciu, výskum, inovácie a malé a stredné podniky. Závisí teda od toho, ako vláda využije 4,2 miliardy na dosiahnutie klimatických cieľov a zníženie energetickej závislosti od Ruska – či produktívne, alebo na náš evergreen zatepľovanie (ktorého účinnosť nemeriame). Podobne, či využije 3,2 miliardy eur na sociálnejšie a inkluzívnejšie Slovensko na „pracovné miesta budúcnosti: digitálnejší pracovný trh otvorený pre všetkých“, ako verí Európska komisia, alebo tak ako v minulosti. Že školstvo a celoživotné vzdelávanie budú naďalej stagnovať a europoslanci budú hľadať, kam sa podeli peniaze na integráciu rómskej menšiny na trh práce.
Pritom času je málo a za zbojníčenie jednotlivcov platíme vysokú cenu. V prosperite nás predbehli štáty s omnoho horšími východiskovými podmienkami, až sme sa ocitli v rovnakej skupine ako za vlády Vladimíra Mečiara. Trpíme jednými z najvyšších regionálnych rozdielov v EÚ aj v OECD a ženieme našich ľudí k antisystemovým hnutiam či do zahraničnej emigrácie. Nemuselo by to tak byť aj vďaka politike súdržnosti Európskej únie.
S podporou slovenského zastúpenia nemeckej nadácie Friedrich-Ebert-Stiftung sme vypracovali stručnú analýzu stavu využívania eurofondov a dvanásť odporúčaní na zlepšenie, o ktorých teraz diskutujú účastníci piatich okrúhlych stolov v regiónoch. Hlavným odporúčaním je zlepšiť riadenie eurofondov – sústrediť sa na výsledky, decentralizovať rozhodovanie o využití eurofondov a venovať úsilie vlády systému, nie výberu konkrétnych projektov.
Súčasný systém sa sústredil na čerpanie – ale v decembri 2021 sme čerpali len 53 % fondov, kým naši traja susedia priemerne 72 percent. Náš systém je silno centralizovaný a nepredvídateľný, zameraný na dopytové výzvy, čo príjemcom znemožňuje plánovanie a riadenie. A pri rozpočtoch krajov 240 miliónov eur im vláda umožnila rozhodovať priemerne len o 16 miliónoch eur eurofondov. Náš systém riadenia je nastavený tak, že únii sme hlásili formálne nezrovnalosti v čerpaní 21 % eurofondov, kým druhé Rumunsko len 3 % a priemer bol 2 %.
Regionálna politika je investičná politika, ktorá „podporuje tvorbu pracovných miest, konkurencieschopnosť, hospodársky rast, zlepšenie kvality života a trvalo udržateľný rozvoj“. Na to by sme mali pamätať.