Igor Matovič a jeho premiér Eduard Heger opakujú, že nikam neodchádza, pretože problémy, ktoré väčšina z nás vidí, a správanie, ktoré generuje koaličné krízy, predsa neexistujú. A Boris Kollár čoraz častejšie hovorí o predčasných voľbách, čím by rád kapitalizoval svoj status „drahej neviestky“ v tejto či v akejkoľvek z nasledujúcich koaličných zostáv.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Úniková stratégia Richarda Sulíka
Či už sa nám vyjadrenia Igora Matoviča o tom, že Richard Sulík hľadá spôsoby, ako sa zachrániť z potápajúcej sa lode menom „Najlepšia vláda v dejinách Slovenska“, páčia, alebo nie, je viac než zrejmé, že stanovením ultimáta a vypovedaním koaličnej zmluvy strana odišla z koalície. Skutočnosť, že vo vláde dodnes zotrvávajú ministri, ktorých nominovala (prípadne anektovala – ministerstvo spravodlivosti) SaS, len podčiarkuje iracionalitu politiky v poststraníckej dobe.
Nič na odchode z vlády, ktorá sa neustále venuje iba napĺňaniu túžob „premiéra“ Matoviča byť spasiteľom obyčajných ľudí, nezmenil ani nešikovný pokus o aplikáciu tretej vety. Tou malo byť stanovisko Republikovej rady SaS, ktoré nepožadovalo odchod Igora Matoviča. Na návrat do koalície rade stačila zmena koaličnej zmluvy a vzťahov vo vládnej koalícii.
Tento úmysel časti SaS, ktorá sa nestotožnila s únikovým plánom Richarda Sulíka, si všimol aj Eduard Heger. Namiesto toho, aby pripravoval návrh, ktorým by oslovil tých, ktorí v záujme zachovania si výhod prameniacich z pôsobenia vo funkciách výkonnej moci, alebo zasadania v laviciach slovenského parlamentu, mu podali ruku, použil stanovisko RR SaS, aby zaútočil na Sulíkovu pozíciu lídra. Naplnil tak slová bývalého ruského premiéra Černomyrdina: „Mali sme tie najlepšie úmysly, ale dopadlo to ako vždy.“
„Politické strany“ sú firmami (majetkom) ovládanými zakladateľmi a „straníci“ ich poslušnými zamestnancami (tí neposlušní už nie sú – Poliačik, Ďuriš Nicholsonová, Blahová a mnohí ďalší), a tak nebol pre Sulíka problém odstrániť problém a celý spor posunúť do roviny, v ktorej sú už len dve možnosti. Odíde Sulík (a s ním SaS) alebo Igor Matovič.
Moja vláda, jeho pravidlá
„Bez SaS bude moja vláda nefunkčná,“ vyjadril sa pred pár dňami premiér Eduard Heger. Po druhom neúspešnom rokovaní bývalých koaličných partnerov ešte dodal, „budem bojovať do poslednej sekundy“. Odmieta porazenecké nálady. Nechce sa zmieriť s tým, že by o svoju vládu prišiel. Jedinou možnosťou, ktorú vidí a ktorú je ochotný pripustiť, je štvorkoalícia. A to všetko napriek tomu, že to nie je Eduard Heger, kto určuje pravidlá hry. Hoci by mohol. Hoci by mal!
Eduard Heger zo svojej pozície predsedu vlády môže využiť článok 111 Ústavy SR a odvolať oboch ministrov z vlády. Toto rozhodnutie by dávalo väčšiu logiku než výhovorky typu, že vo vláde „všetko funguje“.
Eduard Heger zo svojej pozície predsedu vlády môže využiť článok 111 Ústavy SR a odvolať oboch ministrov z vlády. Kým Igor Matovič sa tomu bráni, Richard Sulík sa sám ponúkol. Zároveň by toto rozhodnutie dávalo väčšiu logiku než výhovorky typu, že vo vláde „všetko funguje“, ale problémom sú koaličné rady. Z pozície toho, kto sa pred mesiacmi vyjadril, že „nie som šéfom koalície, nado mnou je koaličná rada“, navrhol zbabelú a súčasne tragikomickú alternatívu, že na fóre, na ktorom sa stretávajú predsedovia politických strán, sa nebudú zúčastňovať dvaja predsedovia.
Lenže Eduard Heger nie je tým, kto vytvára pravidlá hry. On je človek, ktorý sa prispôsobuje pravidlám, ktoré mu niekto určí. Viera, zamestnávateľ, Igor Matovič.
Obeť a spasiteľ
Pred odchodom na dovolenku sa Igor Matovič posťažoval, že on už raz „samopokorením“ prekazil plán tajomných priateľov Richarda Sulíka povaliť vládu. Dodal, že obetou nie je odchod z vlády – narážajúc na ponuku Richarda Sulíka a tiež fakt, že SaS chce po odchode z koalície odísť aj z vlády – obetou je nezdupkať, ale zostať. A toto sa svojsky a pre mnohých prekvapivo môže stať. Nezabúdajme, že Igor Matovič je majstrom perfídnych prekvapení.
Igor Matovič o päť minút dvanásť príde s návrhom hodným „spasiteľa“. Predstúpi pred kamery (natočí selfíčko), povie, že nám všetkým odpúšťa, že nikomu neublížil, zamáva do kamery a odíde do parlamentu. Tam, kde sa cíti mimoriadne konformne. Tam, kde si môže užívať svoju moc bez zodpovednosti. A hlavne intrigovať voči všetkým, ktorých v danom momente bude považovať za svojich nepriateľov. Týmto ťahom Matoviča s Matovičom dosiahne dvojité víťazstvo. Pohladí si ego. To, ktoré chce vidieť Igora Matoviča v pozícii obete a spasiteľa. No najmä zoberie Sulíkovi tromf, ktorým si chcel zabezpečiť únik z koalície a prinúti ho, aby zostal, resp. sa vrátil do koalície.
Nuž uvidíme, kto nakoniec zdupká a kto svojím druhým „samopokorením“ opustí vládu, zdupká do parlamentu a prinúti Sulíka s jeho „tajomnými“ priateľmi vyžrať si energetickú katastrofu aj s dupľou. Mimochodom, keď už Igorovi Matovičovi prekáža, že niekto chce zdupkať z vlády, ako vníma to, že Boris Kollár chce nielen vládu povaliť, ale hneď aj urobiť predčasné voľby? To už nie je zdupkanie a pomoc mafii?