Ako by Sulík riešil energetickú krízu?

Machiavelli, alias Igor Matovič, navrhol svojmu rivalovi Richardovi Sulíkovi, ako by sa mohol vrátiť do vlády a Eduardovi Hegerovi, ako by z menšinovej vlády mohol znovu urobiť väčšinovú. Postačí, ak návrh na odvolanie ministra financií I. Matoviča SaS podporí 21 hlasmi. Matovič bude musieť z vlády odísť a Sulík sa vráti na bielom koni.

09.09.2022 14:00
debata (4)

Nechajme politológov rozvíjať možné scenáre po prípadnom odvolaní Igora Matoviča z funkcie ministra financií dohodou Sulíka s Ficom. Fico však zatiaľ trvá na odvolaní vlády a či by Sulík aj tento návrh podporil, nevieme. Dôležitejšou otázkou je, či by Sulíkov návrat za ministra hospodárstva riešil energetickú krízu alebo aspoň bezprecedentný nárast cien energií.

Ceny energií a výkon Sulíka

Začnime ropou a plynom. Nevieme s istotou, či to bol Heger, alebo Sulík, ktorý v 6. sankčnom balíčku nedokázal vyjednať dostatočnú výnimku pre dovoz ruskej ropy, ako sa to podarilo napríklad Maďarsku. V kauze plyn nás Sulík presviedčal, že zásobníky sú dostatočne naplnené. Skutočnosť je taká, že dosahujú sotva 60 % naplnenosti odporúčanej EÚ. Keby ruský plyn prúdil neobmedzene cez Eustream, stačilo by to. Ale nebude. Ruská odveta na zastropovanie cien ropy, respektíve plynu ho zastaví.

V dobe covidovej na zamedzenie zvýšenia cien elektrickej energie postačilo, aby sa urobili drobné úpravy v niektorých zložkách regulovanej ceny pre domácnosti – napríklad v TPS, t.¤j. v tarife prenosovej sústavy. Vstupná cena elektrickej energie predstavovala okolo 42 % regulovanej ceny. Ostatné boli poplatky distribučnej sieti, TPS, atď. Z „vysokých“ cien elektrickej energie sa obviňovali vysoké ceny energie z obnoviteľných zdrojov. Toto Sulíkovo ministerstvo s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví ešte ako-tak zvládlo.

No iná vec je, keď veľkoobchodná cena na burze vzrastie z necelých sto eur na viac ako 1 000 eur za MWh. Tu už Sulík nemohol svojou ideológiou neobmedzovania trhu a hráčov na ňom uspieť. Východiskom malo byť Memorandum MH SR a MF SR so Slovenskými elektrárňami, ktoré sa dobrovoľne zaviazali k zastropovaniu ceny elektrickej energie pre domácnosti. Nielenže memorandum nemá dodnes žiadnu právnu silu, no úplne ignoruje ceny pre podnikateľskú sféru a pre samosprávu. Pre ne musia platiť trhové podmienky. Ak nie sú schopné prežiť, nech ich dotuje štátny rozpočet. Nie sú Sulíkov výjazd do Slovalca a predvolebné zastávanie sa záujmov miest a obcí v polemike o prorodinnom balíčku pokrytecké?

Dokáže sa únia rozhodnúť?

Pripusťme, že aktuálny mechanizmus tvorby ceny elektrickej energie na európskom veľkoobchodnom trhu (tzv. pay as clear) na základe jej marginálnej ceny (t.¤j. ceny, za ktorú produkuje najdrahší výrobca, ktorý ešte uspokojuje dopyt), má za určitých okolností racionálne zdôvodnenie. Všetci tí, ktorí produkujú elektrickú energiu lacnejšie ako najdrahší producent, no predávajú ju za „jeho“ cenu, dosahujú mimoriadny zisk. Predpokladá sa, že časť z neho investujú do obnoviteľných zdrojov, na modernizáciu a pod. a nie na dividendy akcionárov.

Trh s týmto mechanizmom generovania ceny fungoval za „dobrých čias“ pomerne dobre. No keď marginálna cena „posledného“ producenta (v našom prípade elektrární, ktorých hlavným vstupom je plyn) vyletela zo známych dôvodov závratne nahor, to, o čom by mali európski ministri energií 9. septembra rozhodnúť je, ako trh „osedlať“.

Možností je viacero. Jednou je zdaniť nadmerný zisk osobitnou daňou (tzv. windfall tax) a získané zdroje použiť na kompenzáciu najpostihnutejších domácností a podnikov. (Ohlásenie šéfa ÚRSO, že predloží na verejnú diskusiu návrh, ako riešiť energetickú chudobu, je frapantnou ukážkou toho, ako vláda zlyháva a musia za ňu zaskakovať iní).

Druhou je z rozhodnutia štátu zmraziť ceny elektrickej energie pre všetkých odberateľov. So žiadnou z týchto dvoch možností by minister Sulík, samozrejme, nesúhlasil. Treťou je aspoň dočasne prejsť na iný model mechanizmu tvorby ceny na burze ako doteraz známy ako “pay as bid“. V tomto prípade každý výrobca elektrickej energie ju ponúka za cenu pokrývajúcu jeho náklady a primeraný zisk. Ponúka ich toľko výrobcov, pokiaľ sa neuspokojí dopyt.

Jednou možnosťou je zdaniť nadmerný zisk osobitnou daňou a získané zdroje použiť na kompenzáciu najpostihnutejších domácností a podnikov. Druhou je z rozhodnutia štátu zmraziť ceny elektrickej energie pre všetkých odberateľov. So žiadnou z týchto dvoch možností by minister Sulík, samozrejme, nesúhlasil.

Každá z týchto možností narazí na záujmy energetických gigantov. Kľúčové preto bude, či lídri EÚ, ktorí napokon budú musieť prijať rozhodnutie, odolajú tlaku lobistov z energetiky a ideológov „čistého“ trhu.

Ak sa vlády a opozícia zaseknú iba na hľadaní akútneho riešenia alebo podľahnú čiastkovým záujmom, o krátky čas budeme znovu tam, kde sme teraz. Všeobecným dobrom je znižovať energetickú náročnosť a zamerať sa na produkciu z obnoviteľných zdrojov. Fosílne palivá (LNG plyn, žiaľ viac, ako dopravený plynovodom) nás krok za krokom približujú k ešte väčšej – klimatickej kríze.

Ak sa podarí postaviť sa proti sile záujmov, ktoré brzdia rozvoj lokálnej energetiky, bude to ďalší dôležitý krok vpred. Je anomáliou, ktorá odrádza iné potenciálne podniky či mestá a obce od produkcie vlastnej elektriny, aby ich ako US Steel nútili platiť distribučné poplatky za elektrickú energiu, ktorú si vyrobia a spotrebujú sami. Škoda, že sa minister Sulík – a nielen on, v riešení takýchto anomálií neangažoval.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Richard Sulík #ceny energií
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy