Pred našimi očami sa odohráva kolaps esenciálnej časti zdravotnej starostlivosti, ktorou je ambulantný sektor. Úder prichádza z troch strán, a pokiaľ vláda nezasiahne hneď a razantne, zásadným spôsobom ohrozí dostupnosť základnej zdravotnej starostlivosti.
Prvá rana je trend. Podľa štúdie z júna tohto roka, ktorú si dalo vypracovať ministerstvo zdravotníctva, do troch rokov klesne dostupnosť všeobecných lekárov pre dospelých a všeobecných lekárov pre deti a dorast zo súčasnej kapacitnej priepustnosti 85 % a 89 % na 58 %. Toto sa stane, tvrdí štúdia, ak nepríde k nárastu nových lekárskych miest a zároveň produktivity súčasných ambulancií. Vláda nerobí nič také, čo by tento trend zmenilo, zastavilo, zvrátilo. Okamžite by mala vytvoriť najsilnejší tlak na zdravotné poisťovne, ktorých prvou úlohou je plnú dostupnosť obnoviť a zabezpečiť.
Smutným faktom dnešného stavu zdravotníctva sú stovky pacientov každý deň, ktorí nemôžu byť hospitalizovaní alebo im boli odložené operácie, pretože kapacity nestíhajú.
Druhá ranou sú ceny energií. Ambulancie sú taký segment nášho zdravotníctva, ktorý má regulovaný príjem. Príjem ambulantných lekárov určuje poisťovňa. Iste pochopíme, že aj ich môžnosti šetriť sú prakticky nulové, nemôžu napríklad stiahnuť kúrenie v ambulancii alebo čakárni na 16 stupňov. Majú v zasade dve možnosti. Môžu ambulancie zavrieť, alebo “vykreovať” nové poplatky pre pacientov. Vláde zrejme nevadí ani prvá, ani druhá možnosť. Buď ambulanice nebudú alebo razantne zvýšené náklady zaplatia priamou platbou pacienti. Inak sa jej nečinnosť nedá vysvetliť.
Tretia rana je nezáujem vlády o zdravotné sestry v segmente ambulancií. Vláda predstierala rokovania so svojou vlastnou poslankyňou, ktorá nereprezentuje ani všetky nemocničné sestry. Ale už vôbec sa nezastala ambulantných sestier.
Smutným faktom dnešného stavu zdravotníctva sú stovky pacientov každý deň, ktorí nemôžu byť hospitalizovaní alebo im boli odložené operácie, pretože kapacity nestíhajú. Ambulantní lekári upozorňujú, že vláda a poisťovne začínajú kamuflovať štatistiky a jediné výstižné slovo je kolaps. Predseda vlády, minister financií a falošný magister nedokončili ani tie rokovania, ktoré začali, takže neodvrátili hroziacu masívnu vlnu emigrácie našich zdravotníckych kapacít. O hrozbách pre už dnes podvýživenú sieť ambulancií sa nehovorí vôbec. A namiesto toho sa vo verejnej debate politikov a médií rieši psychológia jedného politického pacienta. Naozaj sme sa už všetci zbláznili?