Napriek tomu vo väčšine prípadov svoje pozície potvrdili doterajší župani, ktorí v roku 2017 kandidovali ako predstavitelia „zmeny“, čo platí aj v prípade Banskobystrického kraja, kde vo funkcii otca vystriedal jeho syn z rovnakého politického tábora. Smer-SD minimálne na komunálnej a regionálnej úrovni nepotvrdil svoj návrat, s výnimkou Jaroslava Bašku v Trenčianskom kraji nebude mať žiadneho predsedu samosprávneho kraja. Ešte aj v Nitrianskom kraji stratil svojho dlhodobo úspešného nominanta Milana Belicu. Podobne v krajských mestách vo väčšine prípadov potvrdili svoje pozície doterajší primátori, s výnimkou Prešova, kde sa podarilo preraziť liberálnemu kandidátovi Františkovi Oľhovi.
OĽaNO, Smer a krajná pravica neuspeli
Z mapy komunálnej a regionálnej politiky prakticky zmizla najsilnejšia koaličná strana OĽaNO, s výnimkou Trnavského a Žilinského kraja sa k tejto skratke kandidáti väčšinou nepriznávali, a tí, ktorí tak urobili, spravidla prehrali. Dokonca aj také tváre zoskupenia ako Jozef Viskupič alebo Erika Jurinová vystupovali viac z pozície doterajších županov než členov strany, v ktorej pôsobia od jej vzniku. OĽaNO tak svojou trajektóriou pripomína Smer-SD spred piatich rokov, keď sa len málokto chce priznávať k zodpovednosti za výsledky jeho doterajšieho vládnutia. Napriek nečakane vysokej kontinuite na poste županov je však aj z hľadiska budúcich parlamentných volieb podstatne zaujímavejšie, čo sa dialo na úrovni poslancov a u kandidátov, ktorí sa umiestnili s nižším počtom hlasov.
Veľkým úspechom sa ani na úrovni poslancov nemôže pochváliť Smer-SD, v niektorých krajských zastupiteľstvách dosiahli väčší úspech odídenci z Hlasu-SD. V komunálnych a regionálnych voľbách opäť uspeli strany ako KDH a maďarská Aliancia, čo však osobitne v prípade KDH nemusí znamenať ich návrat do parlamentu po najbližších voľbách.
Napriek radikalizácii spoločnosti krajná pravica o úspechu hovoriť nemôže, v krajoch ju bude zastupovať iba Milan Mazurek v Prešovskom kraji, postupne sa však etabluje na úrovni obcí a miest. Novým aktérom v tomto segmente je Národná koalícia, následnícky subjekt HZDS, ktoré malo silnú pozíciu na lokálnej úrovni. Silu národne orientovanej krajnej pravice však netreba podceňovať, pretože v mnohých prípadoch neuspela iba vďaka svojej fragmentácii. Tak napríklad v Banskobystrickom kraji mohla získať až tretinu voličov. Optimizmus nevyvoláva ani výsledok referenda vo Varíne, kde sa väčšina zúčastnených voličov vyslovila za ponechanie názvu ulice pomenovanej podľa prezidenta slovenského štátu (1939 – 1945) Jozefa Tisu.
Celkovo však najväčším prekvapením tohtoročných volieb je, že žiadne väčšie prekvapenia sa nekonali.
Ak vo všeobecnosti platí, že Smer-SD sa nemôže pochváliť výraznými úspechmi napriek aktivite straníckych špičiek, ktoré pred voľbami obehli všetky samosprávne kraje, prekvapením je druhé miesto jeho kandidáta Jána Mažgúta vo voľbách župana v Bratislavskom kraji, kde porazil málo výrazného kandidáta konzervatívnych strán a Dobrej voľby Dušana Veliča. Na druhej strane Hlas síce dokázal v niektorých regiónoch prečísliť z hľadiska počtu poslancov Smer-SD, zarážajúca je jeho absencia, respektíve nevýrazná prítomnosť v krajoch s dvoma najväčšími mestami – Bratislavskom a Košickom. Takto sa nespráva politická strana, ktorá má ambície vyhrať najbližšie parlamentné voľby a vytvoriť po nich vládu.
Zlé načasovanie ovplyvnilo účasť
Spojenie termínu komunálnych a regionálnych volieb sa ukázalo ako správny krok. Prinieslo vyššiu účasť v tých druhých, zároveň však historicky najnižšiu účasť vo voľbách komunálnych, čo možno pripísať aj ich zlému načasovaniu na predĺžený víkend a Dušičky, keď je mobilita obyvateľstva vyššia ako inokedy. Z logistického hľadiska sa ukázala potreba budovať menšie okrsky osobitne v Bratislave a v Košiciach, kde voliči museli vyplniť nie štyri, ale až šesť hlasovacích lístkov.
Už tradične sú v komunálnych a regionálnych voľbách najúspešnejší nestraníci. K nim možno pripočítať kandidátov, ktorí sa hlásili k účelovo vzniknutým zoskupeniam regionálnych politikov s cieľom vyhnúť sa identifikácii s celoštátnymi stranami. Miestni politici potvrdzujú svoje stabilné pozície bez ohľadu na turbulencie na najvyššej úrovni. Aj v kontexte pandémie vystupovali ako samostatné osobnosti, v mnohých prípadoch sa politické strany uchádzali o ich podporu až dodatočne, po ohlásení kandidatúry. Ich viazanosť na účelovo vzniknuté zoskupenia môže byť pre nich v budúcnosti prekážkou, ak by sa rozhodli vstúpiť do celoštátnej politiky.
Celkovo však najväčším prekvapením tohtoročných volieb je, že žiadne väčšie prekvapenia sa nekonali. Voliči stavili na istotu, hoci tú už nesymbolizuje strana, ktorá toto slovo mala v minulosti vo svojich sloganoch.