Ide o plytvanie prostriedkami, ktoré je dôležité využívať hospodárne a zodpovedne. Aj v tomto kontexte treba pripomínať, že za posledných 12 rokov sa Slovenská republika prepadla v ekonomickej úrovni takmer na posledné miesto z krajín EÚ a z 93 % hladiny ekonomickej sily oproti Česku v roku 2010 sa dostala na 70-percentnú úroveň v súčasnosti. Teda výrazne zaostávame a súčasne bezbreho plytváme zdrojmi, či už na platy lekárov, alebo na dorovnanie cien elektriny a plynu pre domácnosti. Tieto neplánované výdavky bude potrebné zaplatiť, a teda ich v konečnom dôsledku zaplatíme my všetci, nielen teraz, ale aj v budúcnosti.
Znepokojuje ma hlavne výška štátnej pomoci pre domácnosti vo výške šesť miliárd eur. Nielen teraz, ale aj na budúci rok, lebo cena elektriny a plynu sa bude stále zvyšovať. Koľko prostriedkov o rok o tomto čase bude vynakladať vláda? Kto zaplatí potom celkový schodok v štátnom rozpočte a koľko peňazí bude potrebovať štát na obsluhu dlhu, ktorý sa bude navyšovať?
V druhom rade je toto riešenie komplikované preto, lebo dáva každému rovnako. Je neadresné. V situácii, keď vláda pracuje s obmedzeným štátnym rozpočtom, v čase, keď kolabuje zdravotníctvo a školstvo dosahuje úroveň afrických krajín, musí štát zvažovať použitie každého eura a mimoriadne prostriedky používať adresne. Je všeobecne známe, že ľudia s vysokými príjmami zvládnu dosahy vysokých cien energií omnoho ľahšie ako ľudia s nízkymi príjmami. Ľudia s vyššími príjmami majú omnoho viac možností na šetrenie a zmenu štruktúry svojich výdavkov ako ľudia s nízkymi príjmami. Preto pomoc nemôže byť paušálna, lebo jej efekt sa výrazne stráca smerom k vyššie príjmovým obyvateľom.
Avizované zvyšovanie cien energií prinieslo zmenu v myslení ľudí. Tí začali šetriť, vo vyššom meradle nakupovať obnoviteľné zdroje energie a celkovo vnímať vplyv cien energií na bežný život. Len čo ľudia stratia motiváciu na šetrenie, tak prestanú šetriť, lebo na to nie je dôvod. Toto je najhoršia časť správy o cenách energií. Spotreba domácností sa nezníži a ani ich správanie sa nezmení.
Súčasne platí, že avizované zvyšovanie cien energií prinieslo zmenu v myslení ľudí. Tí začali šetriť, vo vyššom meradle nakupovať obnoviteľné zdroje energie (OZE) a celkovo vnímať vplyv cien energií na bežný život. Len čo ľudia stratia motiváciu na šetrenie, tak prestanú šetriť, lebo nie je na to dôvod. Toto je najhoršia časť správy o cenách energií. Spotreba domácností sa nezníži a ani ich správanie sa nezmení.
Treba si uvedomiť že za posledných 10 či 12 rokov pre pomalý ekonomický rast spôsobený absenciou dobrej a konzistentnej hospodárskej politiky sme sa prepadli na chvost EÚ. To súčasne prinieslo energetickú chudobu, ktorá v súčasnosti zasahuje 24 % až 30 % domácností, čo je takmer 2,5– až 3-násobok v porovnaní s Českom.
Jedinou cestou, ako sa z tohto marazmu dostať, je zodpovedná politika, ktorá je adresná, tak ako som naznačil v predchádzajúcej časti. V súvislosti s cenami energií pre domácnosti to znamená rozdeliť intenzitu pomoci pre domácnosti tak, aby tí, ktorí sú ohrození energetickou chudobou, získali väčšiu mieru podpory, a súčasne zvýšiť cenu pre každú domácnosť tak, aby nemala výrazný dosah na jej chod. Výsledkom je menší tlak na štátny rozpočet a motivácia pre ďalšie šetrenie elektrickou energiou a zavádzanie moderných systémov na riadenie spotreby a využívanie OZE.