Máme tu totiž riadne zvolený parlament, ten je stále tu, svoju legitimitu nestratil. Nebol odvolaný parlament, ale vláda. Ak sa však v parlamente utvorí nová väčšina, máme tu aj „nový“ začiatok. To je skrátka ústavný stav a ak Heger predloží prezidentke podporu 76 poslancov, tá novú vládu aj s Hegerom na čele vymenuje. Ba je celkom možné, že túto parlamentnú väčšinu spečatia aj nejakou koaličnou zmluvou.
Predčasné voľby veru nebudú
A rovnako som stále viac skeptický, pokiaľ ide o predčasné voľby. Sulík neurobil dohodu o podpore rozpočtu s túžbou po predčasných voľbách. Tým som si istý. A keď som si v stredu pozrel výsledky prieskumu volebných preferencií (Focus pre televíziu Markíza), kde SaS má okolo 5 %, tak je isté, že náš neoliberál Richard urobí všetko možné, aby boli až voľby riadne.
Navyše sa do bodky splní jeho sen, Matovič sa pekne vráti do parlamentu, s hanbou a ponížením truľa, ktorý prišiel o funkciu premiéra a aj o pozíciu ministra vo svojej vlastnej vláde, teda vláde zostavenej OĽaNO, ktorého je stále predsedom. Môžem s Robertom Ficom akokoľvek nesúhlasiť, a aj som nesúhlasil a aj som to dal verejne najavo (predovšetkým pre jeho posun doprava a pre neriešenie škandálov okolo ministra vnútra Kaliňáka), ale jeho odchod z vlády bol dôstojný: po škandále s jeho fešnou asistentkou na Úrade vlády SR mu bolo jasné, že ho už koalícia ako premiéra naďalej „neunesie“; rozhodol sa vládu podržať, sám odstúpil a Smer navrhol za premiéra Petra Pellegriniho. To bolo riešenie pre vtedajšiu koalíciu a hlavne Bélu Bugára, akceptovateľné. A dôstojné.
Igor Matovič už aspoň desiatku rokov vystupuje ako šašo, čo síce bolo pre Slovensko zábavné, kým sa to odohrávalo na doskách parlamentného divadla, ale keď nám začal vládnuť, úsmevy nás všetkých rýchlo prešli. Ani by som sa touto cirkusovou osobou nezaoberal, keby svojimi „atómovkami“ nedával zabrať nielen občanom, ale aj nášmu ústavnému systému: že vytrhol z ruky vedúcemu kancelárie svoju demisiu, vlastnoručne podpísanú pred očami kancelára prezidentky, bol už len groteskný dodatok k pádu vlády.
Ale akoby to nestačilo, teraz sa zasa „rozhodol“ podať „demisiu“, či „byť odvolaný“: lenže náš ústavný systém pri vláde v demisii takýto inštitút nepozná. A tak pani prezidentka bude musieť niečo vymyslieť. Tak nám vznikla ďalšia groteskná situácia, že náš minister financií by už aj odišiel, ale právne nemá ako. Odporúčam mu jednoducho napísať pani prezidentke list, že od 22. decembra podáva výpoveď a prestáva chodiť do práce či do úradu. (Ale ako podať „výpoveď“, keď vlastne nemá zamestnávateľa??? Teda končím s touto paródiou, lebo sa tu už pletiem do remesla Oliverovi Bakošovi…)
Budajov pokus o „nových demokratov“
Naspäť k novej 76. Je teda zrejmé, že Sulík a Heger urobia všetko pre zostavenie novej vlády. Oprú sa hlavne o Budajom sformovaných „nových demokratov“, po Matovičovom „dobrovoľnom“ odchode sa k Hegerovi pridá aj zvyšok OĽaNO a Boris Kollár zabudne na svoje pohrávanie sa s predčasnými voľbami, veď v novej vláde o nič nepríde a za Matovičom mu iste smutno nebude, veď ho privíta v parlamentných laviciach. A tak bez veľkého klauna vo vláde už síce „atómovky“ a iné geniálne nápady a avantúry nečakajme, ale nová vláda sa bude musieť sakramentsky usilovať, aby sa z tej potupy, hanby a močiara, do ktorého sa dostala – a to veru nielen šaškovaním jedného expremiéra, ale nekompetenciou väčšiny ministrov – vyhrabala: teda predsedovia strán novej vládnej koalície budú s nádejou predvádzať priam zázračné piruety, aby sa v očiach verejnosti rehabilitovali, a aby im v prieskumoch percentá pekne narastali.
Komické je, že Budaj za „demokratov“ pokladá iba pravicu a to práve tú, ktorá počas tejto vlády ukázala najnedemokratickejšie postupy, aké si – okrem Mečiarových avantúr – vôbec pamätám.
Som zvedavý na mená členov novej vlády, to nám veľa napovie. Čas do riadnych volieb nepochybne využije Veronika Remišová na nájdenie partnera, ku ktorému by svoju dvojpercentnú stranu prilepila. A aj Janko Budaj, ktorý vyrukoval s novou ideológiou „demokratov“, na čelo ktorých sa stavia, bude hľadať nejaký nový projekt, prostredníctvom ktorého by napokon rehabilitoval svoje dlhodobé ponovembrové zlyhania. Komické na tom je, že za „demokratov“ pokladá iba pravicu a to práve tú, ktorá počas tejto vlády ukázala najnedemokratickejšie postupy, aké si – okrem Mečiarových avantúr – vôbec pamätám. A samozrejme seba ako stelesnenie demokrata. Len dáko s tým nejde dokopy, že bez reptania vstúpil do parlamentu na kandidátke obchodnej firmy OĽaNO, ktorá nemá elementárne demokratické štruktúry. A posledná Matovičova machinácia so snemom strany ukazuje, že ani to 50 duší čítajúce členstvo nemá principiálne žiadne slovo ani pozíciu… Demokrati!
Nuž teda čakajme nielen novú vládu, ale aj preskupenia na politickej scéne, na jej pravicovom pódiu, kde sa práve Heger a Budaj pokúsia dať dokopy nejaké zoskupenie „nových demokratov“: tak aby nebodaj hlasy „demokratického voliča“ (ako nazýva Budaj tých, ktorí volia, samozrejme, pravicu…) neprepadli.