Učebnicové zaucho školskej reforme

25.02.2009 18:59

Netreba podľahnúť zdaniu, že učebnice budú mať pre žiakov i učiteľov čoraz menšiu úlohu. Viera vo všemocné uplatnenie počítačov vo vyučovaní sa už "nenosí". Začína sa uplatňovať opačný trend - renesancia klasických učebníc ako systematického (!) a ekonomicky výhodného prostriedku.

Preto je dobré, že tvorba a vydávanie učebníc intenzívne pútajú pozornosť našej novinárskej, učiteľskej i rodičovskej komunity. Pravdaže, máme na mysli pozornosť zameranú na učebnice ako súčasť školskej reformy, nie na žabomyšiu stranícku „vojnu o Pozsony“.

Ministerstvo školstva vydalo vlani 15. decembra novú smernicu upravujúcu celý priebeh písania, schvaľovania a vydávania učebníc pre základné a stredné školy a chvályhodne zriadilo na svojej internetovej stránke Edičný portál. Mýli sa ten, kto si myslí, že vlastnú smernicu ministerstvo dodržiava, resp. vytvára predpoklady na jej dodržiavanie. Napríklad nedôsledne dodržalo miesto na zverejňovanie konkurzov na tvorbu, Edičný portál neobsahuje to, čo by mal. Zaráža, že smernica nepočíta s tým, že medzi riadnymi členmi konkurzných komisií budú učitelia. V prílohe nájdeme aj kostrbato sformulované kritériá na hodnotenie učebníc. (Jedno z kritérií – do akej miery je v učebnici zabezpečená rovnosť pohlaví.)

Ťahanie mačky vo vreci pripomína objednávanie nejestvujúcich učebníc na budúci školský rok. Učiteľstvo si malo z predloženej ponuky do 9. januára objednať aj učebnice pre jednotlivé predmety v ročníkoch zažívajúcich reformu. A dozvedelo sa iba to, že „učebnica je v konkurze“. Rubriky autor a hodnotenie boli, prirodzene, prázdne.

Ak by sa mali nové učebnice používať od nového školského roku, patrilo by sa, aby ich učiteľ mal v rukách najneskôr koncom júna. Aby si ich mohol preštudovať, porovnať so školským programom, poradiť sa s kolegami v predmetovej komisii. Veľa počítať nemusíme – ostávajú štyri mesiace na výber (hľadanie odvážnych) autorov, na napísanie, posúdenie, udelenie schvaľovacej doložky, prácu grafikov, tlačiarov, na korektúry, expedíciu. Tí, čo zažili tento kolotoč na vlastnej koži, iste nepoprú, že napísanie a vydanie učebnice aj pre skúseného autora, excelentné vydavateľstvo a najmodernejší spôsob výroby trvá najmenej dva roky. To je dvadsaťštyri mesiacov. Kde získa na tvorbu učebníc čas učiteľ, aby si získal pre svoj kariérový postup kredity, o tom zrejme nikto nerozmýšľal. Komentár je hádam zbytočný.

Koľko sa napočúvame, najmä po zverejnení výsledkov medzinárodných meraní, koľko predsavzatí sme počuli po schválení nového školského zákona, čo všetko bude inak, teda lepšie.

Budú nové učebnice. Ale ako si autori pri ich náhlivej tvorbe poradia s nadväznosťou vyučovacích predmetov, ako s nadväznosťou medzi ročníkmi? Budeme nechápavo krútiť hlavami, že naši žiaci nevedia naučené použiť na riešenie „praktických“ úloh? Veď práve v nich sa spájajú poznatky z rôznych oblastí. Zase si vypočujeme, že naši žiaci nevedia čítať s porozumením? Ale zaoberal sa niekto čitateľnosťou našich učebníc? Prečo sa nezúčastňujeme na činnosti Medzinárodnej asociácie pre výskum učebníc a edukačných médií, ktorá pracuje už od roku 1994?

Kto by nepovažoval za trestuhodné predávať lieky, ktorých účinnosť a bezpečnosť sa klinicky neoverili? Prečo by sme mali prejsť mlčaním, keď ministerstvo schvaľuje učebnice, ktorých efektívnosť vo vyučovaní nikto neoveril, ktorých vedľajšie účinky nepozná a nevie dať radu o spôsobe používania. Kto si neuvedomuje, že vydávanie nových učebníc sa stáva prekážkou naplnenia potrebných a dobre mienených reformných snáh?

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku