Súboj medzi Českom A a B
Súboj Andreja Babiša s Petrom Pavlom silno pripomínal súboje Miloša Zemana s Karlom Schwarzenbergom a J. Drahošom. Podobne ako Zeman aj Babiš využíval fakt, že transformácia rozdelila Česko na jej víťazov a porazených, že v českej spoločnosti sú tzv. vnútorné periférie, že vzniklo Česko A a Česko B, medzi ktorými sú príkre ekonomické a sociálne rozdiely i rozdiely v kultúrnej infraštruktúre. Obaja sa postavili za „béčko“.
Babiš navyše prišiel s heslom „Za Babiša bolo lepšie“. Snažil sa tak prekryť evidentné referendum o ňom referendom o Fialovej vláde a jej nepopulárnej politike. Oslovoval „porazených a ponížených“, ktorí najviac pociťujú dosahy ekonomickej a energetickej krízy a pravicových vládnych politík. Došlo k paradoxu. Práve multimiliardár Babiš sa pre túto kategóriu ľudí, väčšinou bývalých ľavicových voličov, stal jediným zástancom a nádejou. Snažil sa ich presvedčiť, že vďaka svojej ekonomickej expertíze a politickej skúsenosti môže pomôcť ich životnú situáciu zmeniť. Nie náhodou dosiahol najlepšie výsledky v regiónoch, kde sa najviac prejavujú ekonomické a sociálne problémy. Pavel, naopak, najviac bodoval v bohatej Prahe, stredných Čechách a rozvinutejších regiónoch.
Rozdelenie na dva tábory malo teda nielen politickú dimenziu, rozmer osobných sympatií k jednému či ku druhému kandidátovi, či k zvolenej marketingovej komunikácii. Bagatelizovať vplyv zlej životnej situácie veľkej masy českých ľudí na priebeh volebnej kampane a povýšenecky hovoriť iba o Babišovom populizme znamená nepochopiť zložitú českú realitu.
Horší a lepší komunista?
Už v prvom kole dostali 70 percent hlasov dvaja bývalí členovia KSČ P. Pavel a A. Babiš. Voličom prekážalo oveľa viac to, že D. Nerudová neustrážila ako rektorka niektoré veci na Mendelovej univerzite, než to, že P. Pavel bol člen KSČ a vo vojenskej rozviedke. Bolo zaujímavé sledovať debatu kandidátov v ČT, v ktorej sa moderátor obrátil na P. Pavla s požiadavkou, aby vysvetlil rozdiel medzi jeho komunistickou minulosťou a minulosťou Babiša s podtónom, že tá Babišova bola predsa horšia. Tlaky na oboch kandidátov v druhom kole na túto stránku ich života sa však minuli účinkom. Ukázalo sa, že spoločnosť hodnotí oveľa viac to, čo robili po Novembri, ako to, čo robili pred ním. Antikomunistická liberálno-pravicová Praha dala P. Pavlovi viac ako 70 percent hlasov.
Vyhrotená volebná kampaň
Najmä druhé kolo prebiehalo v takej napätej spoločenskej atmosfére, že exprezident V. Klaus varoval pred rozpútaním občianskej vojny. Svoju účasť na druhom kole odôvodnil veľmi jednostrannou mediálnou kampaňou. Publicistka L. Zlámalová konštatovala, že dokonca aj novinári v MF Dnes a Lidových novinách, ktoré patria k Babišom vlastnenej Mafre, písali nezávisle, teda proti Babišovi. Na konfrontačnú atmosféru sa sťažovali obe strany v snahe urobiť zo seba obeť.
Vyhrotenosť atmosféry však nebola v prvom rade záležitosťou oficiálnych volebných kampaní hlavných uchádzačov. Veď P. Pavel kampaň pred prvým kolom označil za pokojnú a v podstate férovú. Vulgárnosť, posmievanie sa, nenávisť boli predovšetkým výsledkom viac alebo menej spontánnych aktivít na sociálnych sieťach, ale aj písania médií hlavného prúdu, ktoré mali za favorita P. Pavla. Heslo „Babiše do koše“ určite nevzniklo v Babišovom tábore.
Prezidentské voľby v Českej republike boli sviatkom demokracie. Najmä keď účasť na nich porovnáme s účasťou na tých našich – 48,7 % v prvom kole a 41,7 % v druhom kole. Českých voličov prišlo takmer o 30 % viac ako našich!
Zlomovým momentom bolo vyhlásenie D. Nerudovej po prvom kole: „Stojíme na začiatku veľkého príbehu. Stále je tu veľké zlo, volá sa Andrej Babiš. To zlo neodišlo a dostalo pomerne dosť percent. Zlo musíme spoločne poraziť.“ Tento manichejský prístup k politike určite povzbudil nenávistné aktivity na sociálnych sieťach i v médiách proti A. Babišovi. Ten si však aj sám, ako to neskôr uznal, poškodil svojím agresívnym vystúpením na tlačovej konferencii po prvom kole, ktorým sa usiloval demobilizovať potenciálnych Pavlových voličov a získať nový elektorát.
Sviatok demokracie
Referendum o Babišovi napokon dopadlo podľa odhadov z prieskumov verejnej mienky. A. Babiš prehral takmer o 16,65 % hlasov, keď získal 41, 67 % oproti Pavlovým 58,32 %. V absolútnych číslach to bolo takmer o milión hlasov viac. Pritom došlo k rekordnej účasti na voľbách. V prvom kole dosiahla 68,2 % a v druhom až 70,32 %. Prezidentské voľby tak boli sviatkom českej demokracie. Najmä keď účasť na nich porovnáme s účasťou na tých našich – 48,7 % v prvom kole a 41,7 % v druhom kole. Českých voličov prišlo takmer o 30 % viac ako našich! P. Pavla volilo o niečo viac ako 40 % všetkých oprávnených voličov, A. Babiša vyše 29 %, Z. Čaputovú vyše 24 %. Našim českým priateľom teda musíme závidieť tento sviatok demokracie a zamyslieť sa nad tým, ako mobilizovať slovenských občanov k účasti na rozhodovaní o veciach verejných.