Päť rokov v únii: Úspešný príbeh?

29.04.2009 16:21

Sviatok práce sa tento rok bude o pompéznosť ohňostrojov deliť s oslavami členstva Slovenska v EÚ. Päť rokov je síce z tých menších výročí, ale príležitosť na plamenný prejav zapálených politikov sa len tak nepúšťa z rúk. Občan sa tak možno z tribún či televízie opäť raz dočká prirovnaní k škaredému kačiatku alebo sladkých motúzov o členstve v klube najbohatších. Pri pohľade na pár rokov dozadu a dopredu sa však treba pýtať - je skutočne prečo otvárať šampanské?

Iste, iste… Krajina je relatívne stabilná. Demokracia nie je priamo ohrozená a ešte donedávna sa dalo hovoriť aj o prosperite prúdiacej zo Západu (ani kríza nie je domácim produktom). A milióny eur z fondov prúdia naďalej. Lenže Slovensko je ešte aj dnes na hony vzdialené od tej únie, do ktorej sa postkomunistická Európa pred dekádou tak veľmi chcela dostať.

Európske spoločenstvo bolo síce založené pôvodne za účelom obchodu, ale časom sa menilo. Postupne sa z únie stal klub slobodných, demokratických štátov. Synonymom civilizovanej spoločnosti, do ktorej chcel každý patriť. Spolkom bohatých, ktorí zo spoločnej kasy nepomáhali len svojim chudobnejším členom, ale aj tým zvonku. Po páde železnej opony bolo samozrejmosťou uchádzať sa o vstup. A dostať sa dnu bolo znakom prestíže.

Podmienky na prijatie síce neboli banálnou formalitou, ale integrovať nové štáty medzi seba bolo vo veľkom záujme „starej Európy“. Desať bývalých sovietskych satelitov predstavovalo obrovský vyprahnutý trh s takmer rozprávkovými možnosťami v oblasti investícií či vývozu vlastných produktov (a vládami rozdávajúcimi stimuly a daňové prázdniny). Navyše prísľub skorého členstva bol výborný spôsob, ako zabezpečiť mier a stabilitu za hranicami únie v čase, keď sa vo veľkom rozpadali a vznikali nové štáty a spoločenské systémy.

A tak sa v roku 2004 (a 2007) dostali do Európskej únie štáty v stave, ktorý by bol za iných okolností na prijatie nedostatočný. Slovensko či Bulharsko vyzerajú ako sopliaci, ktorí si bez opýtania berú „pár drobných“ z „rodičovského“ európskeho fondu. České predsedníctvo pripomína striedanie šoféra počas jazdy (ešteže Sarkozy volant ochotne kedykoľvek podrží). A rumunské europasy pre milión Moldavčanov nemajú ďaleko od rozdávania kľúča od vchodových dverí okoloidúcim.

Nezodpovednosť, ľahostajnosť a nízka spoločenská kultúra. Predstavoval si niekto budúcnosť Slovenska v únii takto? Určite to nie je to, čo si Brusel želal nasťahovať do svojej obce. Tým sa totiž mení aj celé spoločenstvo. Aj keď o tom Kodanské kritériá nehovoria detailne, prebujnená korupcia či etnická nevraživosť, ktorú sa na Slovensku stále nedarí vyhubiť, sú zaiste problémom modernej a demokratickej spoločnosti.

Nejaký ten dôvod na oslavu sa za päť rokov členstva asi nájde. Ale je to pre tú kedysi kompaktnejšiu, vyspelú, modernú úniu skutočne úspech? A môže byť so svojím pôsobením spokojné Slovensko?

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku