Eurovoľby? No a čo...

26.05.2009 13:28

Zdravotné poistenie, poplatok za psa, účet za telefón... Život človeka je naplnený tisíckami viac či menej dôležitých detailov, ktoré určujú kvalitu jeho života. Drvivú väčšinu z nich si občan nemôže vybrať sám. O rôznych príkazoch, zákazoch a limitoch za neho rozhodujú národní poslanci, samospráva alebo Európsky parlament (EP). Práve do naposledy menovaného si budú ľudia už v najbližších dňoch vyberať svojich zástupcov.

Nudná kampaň ani nevýrazní kandidáti pritom nie sú problémom. Informácie o poslancoch a legislatíve sú často prístupnejšie na európskej úrovni než „slovenskej.“ Stačí len trochu záujmu. Fakt, že v televíznom spravodajstve má smrteľná autonehoda prednosť pred európskou politikou, už nie je vina nikoho v Bruseli.

Rozšírený mýtus, že vyše sedemsto zástupcov EP o ničom nerozhoduje, je tiež postavený na vode. Veď vďaka ich zdvihnutej ruke je nižšia cena roamingu, letecké spoločnosti musia uvádzať konečné ceny leteniek. Iste, Európsky parlament nie je všemocný. No napríklad členstvo Turecka by mohol zablokovať, aj keby Sarkozy s Merkelovou konvertovali na islam.

Kosa eurovolieb s istotou narazí na kameň nezáujmu, neúčasť je len jedným z prejavov. Hoci nie je isté, či Slovensko obháji prvenstvo v najmenšom počte zúčastnených, kurz na porážku Anglicka či Nemecka by bol zaiste pekelne nízky. A chyba zjavne nie je vo voličoch.

Samozrejme, že taká smernica o ochrane pracovníkov vystavených optickému žiareniu sa len ťažko stane predmetom vášnivej krčmovej debaty. No ako má aj tých pár rozhodnutých eurovoličov dôverovať úsmevom z bilbordov, ktoré zanovito odmietajú vysvetliť škandál so zneužívaním peňazí na asistentov? Koho chcú kandidáti SDKÚ a Smeru presvedčiť, že je medzi nimi rozdiel, keď ich frakcie hlasujú rovnako v približne 4 z 5 prípadov? Veriť možno tak akurát Kukanovi, že si na rokovanie neoblečie tričko s Marilyn Monroe.

V krajine, kde Európska únia bola roky len výhovorkou pre nepopulárne opatrenia a Lisabonská zmluva rukojemníkom domácich prekáračiek, nemá radový eurovolič vskutku ľahký výber. Nejde pritom len o európsky charakter volieb. Ani účasť na tých samosprávnych v roku 2005 nepreskočila 19 percent. Do toho všetkého sa na ľudí valia z veľkej politiky „vedrá špiny“ – agresivita, vulgarizmy a škandály. Znechutenie a nevôľa zúčastniť sa na verejnom živote v takejto atmosfére sú len prirodzené.

Ak platí, že voľby do EP sú (nielen na Slovensku) akýmsi prieskumom politických preferencií „naostro“, zahanbujúco nízka účasť bude vhodný varovný prst. Škoda len, že nejeden z tých hore to asi nikdy nepochopí. A mnohí ďalší to budú mať naďalej na háku.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku